Nízka cena by pri nákupe mäsa nemala byť jediným kritériom rozhodovania. V čase rastúcich dovozov a potravinových škandálov v Európe by sa spotrebitelia nemali pri kúpe mäsa rozhodovať iba podľa ceny, ale aj podľa jeho pôvodu. Upozornili na to slovenskí chovatelia, ktorí chcú takto upriamiť pozornosť na význam pôvodu mäsa, jeho bezpečnosti a kvality. Informovala o tom Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Komora priblížila, že slovenské mäso má garantovaný a jasne preukázateľný pôvod s úradnou kontrolou od narodenia zvieraťa, jeho výkrm až po pult predajne. Prízvukovala, že slovenskí chovatelia hovädzieho dobytka, hydiny a ošípaných dodržiavajú prísne veterinárne, hygienické a welfare štandardy EÚ. Každé zviera pritom podlieha evidencii a pravidelným kontrolám, pričom celý proces výroby je pod neustálym dohľadom veterinárnych autorít.
Vyzdvihujú kontrolu pôvodu mäsa
„Pri hovädzom mäse je systém sledovania mimoriadne prísny. Každý kus dobytka má vlastnú identitu a jeho životná cesta od narodenia cez chov, presuny, veterinárne kontroly až po spracovanie je zaznamenaná v centrálnom registri,“ uviedol výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Ivan Nemčovský.
Slováci už nechcú lacnejšie mäso za cenu utrpenia, väčšina je za zákaz rýchlorastúcich kurčiat
Význam sledovania pôvodu potravín podľa SPPK potvrdzujú aj viaceré prípady nevyhovujúceho dovážaného mäsa, ktoré bolo v tomto roku stiahnuté z trhu. Z pultov predajní sťahovali napríklad hydinové mäso z Poľska či mleté kuracie z Rumunska, v ktorých sa našli baktérie salmonely. Z predaja sa sťahovalo aj mrazené kurča z Českej republiky, v ktorom bol prekročený limit rezíduí pesticídu benzalkónium chlorid. Na pultoch predajní sa v júni našlo aj nevyhovujúce bravčové mäso.
Evidovali stovky nevyhovujúcich vzoriek
Komora pripomenula, že len v prvej polovici tohto roka bolo v európskom systéme rýchleho varovania RASFF evidovaných 237 nevyhovujúcich vzoriek hydinového mäsa. Najčastejšie išlo o výrobky z Poľska, Brazílie, Rumunska, Holandska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka.
„Veľké množstvo afér so zahraničným hydinovým mäsom dokazuje, že kontroly sú v týchto krajinách nedostatočné a systém potravinového dozoru zlyháva. Preto upozorňujeme, aby slovenský spotrebiteľ hľadal na obale najmä označenie slovenského pôvodu hydinového mäsa,“ uviedol výkonný riaditeľ Únie hydinárov SlovenskaDaniel Molnár.
Chovatelia upozorňujú na tlak lacných dovozov
Slovenskí chovatelia upozornili aj na rastúci tlak lacných dovozov bravčového mäsa, predovšetkým zo Španielska. Tamojší chovatelia majú podľa SPPK obmedzený export do tretích krajín a veľká časť produkcie sa presmerovala na európsky trh, čo vytvára tlak na znižovanie cien. Pripomenuli, že hoci môže byť nižšia cena lákavá, dôležitým kritériom by mala zostať čerstvosť, kvalita a dôveryhodný pôvod.
Chyby pri skladovaní mäsa: Prestaňte ničiť jeho chuť a vôňu! Toto robí väčšina ľudí zle
„Významnou výhodou slovenského mäsa je kratšia cesta od chovateľa k spotrebiteľovi. Kým dovážané mäso precestuje tisíce kilometrov a na pulty obchodov sa často dostáva až po niekoľkých dňoch od spracovania, slovenské mäso môže byť u spotrebiteľa už približne do 24 hodín,“ zdôraznil predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných František Valášek.
Do sektora chcú investovať 1,8 miliardy eur
Komora pripomenula, že podpora domácich chovateľov je zároveň aj podporou zamestnanosti na vidieku, starostlivosti o krajinu a posilňovanie potravinovej bezpečnosti Slovenska.
„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravila podklady k investičným potrebám sektora na roky 2028 až 2034 ako vstup do pripravovaných strategických dokumentov a budúceho nastavenia európskych fondov – najmä k Investičnému plánu Slovensko, k Národnému a regionálnemu partnerskému plánu pre využívanie zdrojov EÚ vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Za vybrané sektory živočíšnej výroby – chov hydiny, chov ošípaných a chov mäsového dobytka – boli deklarované investičné potreby spolu vo výške približne 1,8 mld. eur,“ uviedol predseda SPPK Jozef Šumichrast.
S jedlom vyhadzujeme zbytočne aj peniaze a zaťažujeme životné prostredie. Čo radia odborníci?
Investície budú smerovať najmä do modernizácie ustajňovacích priestorov, technológií kŕmenia, napájania a vetrania, digitalizácie riadenia chovov, zvyšovania biologickej bezpečnosti, zlepšovania welfare zvierat, skladovania hospodárskych hnojív, energetických úspor a obnoviteľných zdrojov energie.
