Lekári si od pacientov pýtajú poplatky, na ktoré nemajú právo. Štát musí konať. Upozornil na to verejný ochranca právRóbert Dobrovodský, ktorý predložil parlamentu mimoriadnu správu, o ktorej budú poslanci rokovať na májovej schôdzi.
V nej upozorňuje na závažné systémové nedostatky v oblasti poplatkov v zdravotníctve. Zistenia podľa jeho slov nasvedčujú tomu, že sú porušované práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa Ústavy SR.
Informácie v správe, ktorú ombudsman predložil parlamentu, vychádzajú z prieskumu realizovaného z vlastnej iniciatívy verejného ochrancu práv, a tiež z podnetov pacientov. Poukazujú na nedostatky právnej úpravy aj jej uplatňovania v praxi.
Právna úprava potrebuje zmenu
Dobrovodský podotkol, že právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť nie je absolútne a jeho obsah určuje zákonodarca. Ako však zdôraznil, zároveň platí, že zákonodarca je povinný zabezpečiť, aby právna úprava bola zrozumiteľná, predvídateľná a rešpektovala podstatu tohto základného práva.
„Ak právna úprava neumožňuje pacientovi rozpoznať, za čo má platiť a za čo nie, ide o problém ochrany základného práva. Právna neistota v tejto oblasti je neprípustná,“ vyhlásil verejný ochranca práv. Zákonodarca tak podľa správy musí priebežne reagovať na aplikačné problémy. Ak sa totiž neustále opakujú situácie, v ktorých nie je jasné, ktoré plnenia sú hradené z poistenia, ide podľa ombudsmana o signál, že právna úprava potrebuje zmenu.
Dobrovodský navrhuje zmeny na posilnenie rovnosti volebného práva, obrátil sa na poslancov parlamentu
Dobrovodský dospel k záveru, že nejde len o ojedinelé zlyhania. Ide podľa neho o systémový problém, keď v praxi dochádza k nezákonnému prenášaniu nákladov zdravotnej starostlivosti na pacientov, vzniku finančných bariér prístupu k zdravotnej starostlivosti a k právnej neistote pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj dozorných orgánov.
Vzniká sivá zóna
Dôležité zistenie je aj to, že právna úprava nie je schopná reagovať na moderné formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. V ambulanciách sa totiž objavujú nové typy služieb a s nimi súvisiace úhrady, s ktorými sa v zákone nepočíta. Podľa Dobrovodského tu vzniká sivá zóna, ktorá umožňuje rozdielny výklad a vytvára sa tak priestor pre spoplatňovanie, ktoré je na hrane zákona.
Ombudsman zdôraznil, že takýto stav nie je dlhodobo udržateľný. Prieskum verejného ochrancu práv ukázal, že právna úprava umožňuje dvojaký výklad toho, či konkrétne plnenie patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, ako aj to, že rovnaké alebo obdobné prípady sú správnymi orgánmi posudzované rozdielne.
Chronickí chorí pacienti
Dobrovodský upozornil aj na konkrétne dopady na pacientov. Obzvlášť závažne sú podľa neho situácie, keď poplatky vedú k obmedzeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti, či už je to odmietnutie vyšetrenia bez úhrady, alebo odkladanie liečby z finančných dôvodov. Toto pritom dopadá aj na účinnosť preventívnej zdravotnej starostlivosti.
Dobrovodský kritizuje kataster pre prieťahy a chyby, ľudia roky čakajú na rozhodnutia a strácajú právnu istotu
Tento problém sa podľa ombudsmana najvýraznejšie dotýka najzraniteľnejších skupín, akými sú seniori, osoby s nízkym príjmom alebo chronickí chorí pacienti. Verejný ochranca práv zdôraznil, že najviac sú zasiahnutí práve tí, ktoré si to môžu dovoliť najmenej.
„Prístup k zdravotnej starostlivosti nesmie byť podmienený finančnými možnosťami pacienta,“ zdôraznil Dobrovodský. Na základe prieskumu súčasne podotkol, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nachádzajú priestor pre špekulovanie s poplatkami preto, lebo pacienti nedokážu vopred rozpoznať svoje právne postavenie.
Nedostatočné financovanie
Dobrovodský v tomto smere odporúča precizovanie právnej úpravy poplatkov v zdravotníctve, odstránenie právnej neistoty pacientov, zjednotenie výkladu právnej úpravy a posilnenie výkonu dozoru.
„Výber konkrétneho legislatívneho riešenia je vecou zákonodarcu a politického rozhodnutia, no zotrvanie v súčasnom stave nie je z pohľadu ochrany základného práva uspokojivé,“ dodal ombudsman.
Ak ide o kontrolu systému, tak verejný ochranca práv prišiel na nedostatky, ako napríklad nedostatočné financovanie a metodické riadenie dozoru, nejasné rozdelenie kompetencií medzi orgánmi kontroly, obmedzené možnosti dokazovania neoprávnených poplatkov a zdĺhavé sankčné konanie či nízka účinnosť sankcií.
Prerokovanie mimoriadnej správy
Štát by mal tak zapracovať na zlepšení každej tejto oblasti kontrolných mechanizmov. Tie existujúce totiž podľa Dobrovodského nevedia účinne reagovať na neoprávnené poplatky alebo od ich výberu odrádzať.
Dobrovodský reagoval na výzvu maďarského ombudsmana. Kritická diskusia nesmie byť kriminalizovaná, tvrdí
Verejný ochranca práv na základe vážnych zistení navrhol, aby parlament prerokoval mimoriadnu správu už na najbližšej schôdzi a prijal opatrenie na odstránenie systémových nedostatkov.
„Očakávam, že parlament bude tejto téme venovať náležitú pozornosť. Ide o ochranu základného práva, ktoré sa týka každého občana Slovenskej republiky,“ uzavrel Dobrovodský.
