Letné prázdniny môžu byť krásnou príležitosťou na spoločné zážitky alebo aj vyčerpávajúcou snahou odtrhnúť tínedžera od mobilu. Namiesto zákazov a kriku však môže pomôcť niečo iné: porozumenie ich svetu.
Keď sú technológie útočiskom
Kým my si spomíname na bicyklovanie, potoky a stanovačky, dnešné deti žijú skôr vo svete TikToku a YouTubu. Nejde len o závislosť, podľa štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) používa až 40 % slovenských školákov mobil preto, aby sa cítili lepšie, keď im je nanič.
Nestačí povedať „odlož mobil“
Výbuchy hnevu pri odobratí telefónu nie sú len rozmaznanosť. Môžu signalizovať niečo oveľa hlbšie.
„Súčasný problém detí nalepených na obrazovky nie je len o bezbrehej dostupnosti technológií, na ktoré sa sťažujeme. V mnohých prípadoch ide viac o odraz emočného odstupu medzi rodičom a dieťaťom. Neznamená to, že rodičia nie sú starostliví alebo sa nesnažia zabezpečiť deťom program – práve naopak. Často však pozorujeme absenciu aktívnej pozornosti prostredníctvom kvalitného dialógu. Rozprávajú sa, ale nie vždy spôsobom, ktorý by deťom umožnil cítiť sa naozaj videnými, pochopenými a prijatými v ich vnútornom svete,“ hovorí psychologička Lenka Jurčová z platformy k sebe.sk.
Aj štúdia HBSC upozorňuje, že štvrtina detí sa s rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Chýbajú aj jasné pravidlá používania internetu.
„Vo svete, ktorý je presýtený stimulmi, technológiami a rýchlou komunikáciou, nestačí deťom len povedať – odlož mobil. Ak im nedáme zmysluplné vysvetlenie, neposkytneme reálnu alternatívu a najmä – ak medzi nami neexistuje dôverný a bezpečný vzťah – takéto pokyny môžu pôsobiť ako invazívne narušenie ich osobného priestoru,“ dodáva psychologička.
Nezakazovať – prepájať
Hoci frustrácia rodičov je pochopiteľná, dôležité je nespochybniť detský svet.
„Generácia Alfa a mladší zástupcovia Generácie Z vyrastajú v dobe, kedy je digitálna komunikácia prirodzenou súčasťou ich života. Realitu vnímajú paralelne – fyzicky aj virtuálne, pričom hranica medzi týmito dimenziami sa im javí ako pružná. Mnohí rodičia však považujú tento svet za cudzí a nerozlúštiteľný, čo môže viesť k mylnému dojmu, že deti sú ľahostajné, pasívne či nevďačné. To však nie je pravda – ich prejavy len nenapĺňajú očakávania generácie, ktorá vyrastala v úplne inom kultúrno-technologickom kontexte,“ vysvetľuje Jurčová.
Spoločný zážitok namiesto zákazu
Empatia, zvedavosť a rešpekt môžu fungovať lepšie než napomínanie.
„Nejde o to, aby sme ich odpojili. Skôr aby mali dôvod, prečo sa chcú pripojiť k nám. Technológia nemusí byť nepriateľ – stačí ju nasmerovať k aktivite, ktorá má zmysel. Deti majú nápady, len potrebujú priestor a pozvanie do spoločného zážitku. Tak vzniká rovnováha medzi online a offline svetom – bez vynucovania, ale s rešpektom,“ ponúka psychologička konkrétny návod.
Deti netreba naprávať, ale pochopiť
Aj školy sa učia reagovať na to, že deti dnes žijú vo viacerých realitách naraz.
„Nie je problém v deťoch, ale v tom, že my dospelí ich stále skúšame formovať podľa zastaraných predstáv. Tým popierame aktuálnu realitu, v ktorej sa pohybujú. Kľúčom nie je prerušiť ich digitálne prepojenie, ale budovať mosty medzi ich svetom a naším – s rešpektom, zvedavosťou a ochotou meniť aj vlastné predstavy,“ hovorí odborník na moderné vzdelávanie Ján Machaj z Edulabu.
Podľa neho mnohé školy už menia prístup – napríklad namiesto známok využívajú formatívne hodnotenie.
„Pomáhame aj s tvorbou nových školských vzdelávacích programov, v ktorých sú obsiahnuté predmety zamerané na rozvíjanie potrebných kompetencií u detí ako finančná, digitálna, environmentálna gramotnosť aj rozvoj kritického myslenia,“ dodáva Machaj.
Prázdniny ako príležitosť
Jedným z príkladov nového prístupu je aj tzv. punková pedagogika – smer, v ktorom sa učiteľ stáva sprievodcom, nie autoritou.
„Inšpiratívne školy, ktoré prijali takéto nové smery, často hovoria o zázračnej zmene atmosféry – deti sú spokojnejšie, odvážnejšie a ochotnejšie spolupracovať,“ uzatvára Machaj a pripomína, že podobné zmeny môžu začať aj doma – napríklad toto leto.
