Stavebná produkcia dosiahla vo februári hodnotu takmer 570 miliónov eur, išlo o štvrtý najvyšší rast za posledných 14 rokov

Stavebníctvo by podľa analytika malo ťažiť aj z projektov financovaných z Plánu obnovy či nových projektov z eurofondových výziev.
Stavebníctvo, stavebná reforma
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Ďalšia zmena. Slovensko sa definitívne dozvedelo, kde bude hrať na MS v hokeji 2027
Zdroj: SITA

Stavebná produkcia dosiahla vo februári 2026 hodnotu takmer 570 miliónov eur, čo v predstavovalo medziročný nárast o 8,2 percenta vyjadrený reálne, teda v stálych cenách. Išlo o štvrtý najvyšší februárový rast za posledných 14 rokov. Pozitívnym tohtoročným výsledkom je aj medzimesačný nárast celkovej stavebnej výroby o 5,4 percenta. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).

Tuzemská stavebná výroba

Za dobrý výkon vďačí stavebníctvo najmä výraznému nárastu tuzemskej stavebnej výroby bezmála o 10 percent, ktorý podporil najmä vyšší objem domácej novej výstavby o 11,3 percenta,“ konštatuje ŠÚ SR. Výkony druhej, podielovo menej významnej zložky – opráv a údržby, dosiahli tiež medziročne väčší objem, avšak len o 1,8 percenta v stálych cenách.

Z hľadiska štruktúry výkonov podľa zamerania stavebných prác k lepšiemu výsledku celého odvetvia prispel rast rozhodujúcej výstavby budov o 10,3 percenta.

Realizátori zdynamizovali objem prác aj na inžinierskych stavbách, ktorých hodnota vzrástla o 7,2 percenta oproti vlaňajšiemu februáru,“ dodal štatistický úrad s tým, že kľúčovú úlohu v ich zvýšení zohrala výstavba nových ciest, diaľnic či železničných koridorov.

Stavebné práce v zahraničí

Výborné výsledky na domácej pôde mierne zredukovali stavebné práce v zahraničí poklesom o 1,6 percenta. Zatiaľ čo v jednotlivých mesiacoch roka 2025 ich dynamické, spravidla dvojciferné rasty pozitívne podporovali bilanciu celého stavebníctva, od začiatku roka 2026 sa trend obrátil,poznamenal ŠÚ SR.

Tento vývoj zapríčinil, že podiel prác v zahraničí na celkovej stavebnej produkcii klesol na 10,4 percenta, kým počas roku 2025 bol v priemere 13 percent.

Súhrn a porovnanie

V súhrne za dva mesiace roka 2026 stavebná produkcia prekročila jednu miliardu eur a medziročne bola reálne vyššia o 3,5 percenta. Pozitívny vplyv rastu domácej novej výstavby o 7,2 percenta mierne stlmil pokles opráv a údržby o 1,3 percenta.

Podľa výrobného zamerania dynamickejšie, takmer o 11 percent, stúpli dvojmesačné kumulované výkony na inžinierskych stavbách a miernejšie, iba o necelé 4 percentá, dominantná výstavba budov. Objem prác v zahraničí bol za dvojmesačné obdobie o 10 percent nižší než pred rokom a presiahol 110 miliónov eur.

Predpokladaný rastový trend

Podľa analytika UniCredit BankĽubomíra Koršňáka by si mala výstavba budov aj tento rok udržať prevažne rastový trend.

Robustné oživenie na trhu s bytmi sa na prelome leta a jesene postupne prelialo aj do ich novej výstavby,“ uviedol s tým, že napriek negatívnym vplyvom konsolidácie či oslabeniu dopytu v dôsledku konfliktu na Blízkom východe a opätovného nárastu úrokových sadzieb očakávajú, že relatívne silný dopyt po nových nehnuteľnostiach pretrvá aj v tomto roku, minimálne v jeho prvej polovici.

Finalizácia projektov z Plánu obnovy

Navyše, úvod roka naznačil, že veľká časť bytovej výstavby by sa mohla nachádzať v úvodných fázach, a teda jej dokončovanie by tak mohlo čísla vo výstavbe bytov zdvíhať aj počas zbytku roka,“ myslí si analytik. Stavebníctvo by podľa neho malo aj tento rok stále ťažiť aj z končiacich verejných stavebných projektov financovaných z Plánu obnovy a postupného nábehu nových projektov financovaných z eurofondových výziev.

Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu,“ doplnil Koršňák.

Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy navyše začne počas roka postupne oslabovať momentum vo výstavbe infraštruktúry, kde podľa neho budeme najskôr čoraz častejšie pozorovať červené rastové čísla, najmä v medziročnom porovnaní.

Viac k osobe: Ľubomír Koršňák
Firmy a inštitúcie: Štatistický úrad SRUniCredit Bank

Ďalšie k téme