Problematika bývania na Slovensku rezonuje nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi širokou verejnosťou. Väčšina Slovákov síce býva vo vlastnej nehnuteľnosti, no zároveň patríme v rámci EÚ medzi krajiny s najvyšším podielom obyvateľov žijúcich v preplnených domácnostiach.
Ceny bytov a domov pritom rastú rýchlejšie než inflácia a za posledných 15 rokov sa na Slovensku zvýšili približne o 120 percent. Analytička WOOD & Company Eva Sadovská porovnala viaceré ukazovatele, ktoré približujú, ako na Slovensku bývame v porovnaní s obyvateľmi ostatných krajín Európskej únie.
Rastúci záujem o vlastnú nehnuteľnosť
„V roku 2024 bývalo vo vlastnej nehnuteľnosti až 93,1 percenta obyvateľov Slovenska čo je po Rumunsku (94,3 percenta) druhý najvyšší podiel v EÚ,“ uviedla analytička s tým, že úroveň nad 91 percent dosahujú ešte Chorváti a Maďari. Tento výsledok výrazne prevyšuje priemer EÚ, ktorý dosahuje 64,8 percenta obyvateľov.
„Podiel Slovákov žijúcich vo vlastnej nehnuteľnosti pritom dlhodobo osciloval okolo úrovne 90 percent, avšak od roku 2020 zaznamenal relatívne dynamický nárast a prekročil hranicu 93 percent,“ dodáva Sadovská. Dáta tak podľa nej poukazujú na rastúci záujem Slovákov o vlastné bývanie a kúpu nehnuteľnosti.
Bývanie na Slovensku zdražuje rýchlejšie ako vo väčšine krajín EÚ. V jednej veci si však držíme prvenstvo
Za posledné desaťročie sa zároveň zmenil podiel obyvateľov Slovenska, ktorí žijú vo vlastnom byte alebo dome financovanom hypotékou. „Kým v roku 2015 predstavoval ich podiel vyše 11 percent, v roku 2024 išlo už o viac ako 27 percent,“ približuje analytička.
Z pohľadu typu bývania podľa dát Eurostatu žije väčšia časť Slovákov (54,6 percenta) v dome, zatiaľ čo 45,3 percenta býva v byte. Približne 30 percent Slovákov pritom býva v stiesnených podmienkach. „V únii máme zároveň najvyšší počet členov pripadajúcich na jednu domácnosť,“ konštatuje Sadovská.
Žijeme v stiesnených podmienkach
Kvalitu bývania možno podľa nej merať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je podiel obyvateľov žijúcich v preplnených nehnuteľnostiach, resp. stiesnených podmienkach. Na Slovensku v roku 2024 žilo v takýchto bytoch alebo domoch 29,9 percenta populácie.
„Avšak postupne dochádza k poklesu tohto podielu, nakoľko pred desiatimi rokmi žilo stiesnene takmer 38 percent obyvateľov,“ poznamenala analytička s tým, že Slovensko v porovnaní s ostatnými patrí medzi krajiny s výrazne vyšším podielom obyvateľov žijúcich v preplnených domácnostiach.
Kúpu vysnívaného bytu môžu skomplikovať nečakané situácie. Ste na ne pripravení?
Zaujímavý pohľad prinášajú aj ďalšie dva ukazovatele, ktoré sa týkajú veľkosti bývania. Prvým z nich je priemerný počet izieb, ktoré pripadajú na jednu osobu. „Na Slovensku ide iba o 1,1 izby na jedného obyvateľa a v rámci únie tak dosahujeme spolu s Rumunskom najnižšiu úroveň ukazovateľa,“ konštatuje Sadovská.
Druhým ukazovateľom je počet osôb pripadajúcich na jednu domácnosť. Aj v tomto pomyselnom rebríčku EÚ dosiahlo Slovensko prvenstvo s priemerným počtom osôb 3,1.
Ceny bytov a domov stúpli o desiatky percent
Ceny bytov a domov sa za posledných 15 rokov na Slovensku zvýšili približne o 120 percent. Jedným z ukazovateľov dostupnosti bývania je podiel obyvateľov žijúcich v domácnostiach, kde celkové náklady na bývanie predstavujú viac ako 40 percent disponibilného príjmu.
Na Slovensku žilo v roku 2024 v takýchto domácnostiach 7,4 percenta obyvateľov miest, čo bolo pod priemerom EÚ (9,8 percenta). V prípade vidieckych oblastí išlo o podiel 6,4 percenta, teda približne na úrovni EÚ (6,3 percenta).
Ďalším z ukazovateľov, vďaka ktorému sa dá odmerať dostupnosť bývania, je podiel nákladov na bývanie na disponibilných príjmoch domácností. Slovensko dosiahlo hodnotu tohto ukazovateľa na úrovni 19,4 percenta, čo je porovnateľné s priemerom EÚ (19,2 percenta).
Nedoplatky na hypotéke, nájomnom alebo účtoch za energie sú ďalším indikátorom možného nadmerného zaťaženia domácností. Na Slovensku má takýto problém 8,4 percenta ľudí, zatiaľ čo v prípade EÚ bol vykázaný podiel na úrovni 9,2 percenta.
