Predĺžená električková trať do bratislavskej Petržalky má za sebou prvý rok prevádzky. Hoci sa prvé električky vrátili do Petržalky už pred desiatimi rokmi, Dopravný podnik Bratislava (DPB) zhodnotil prvý rok plnohodnotnej prevádzky na celej trase.
„Nová radiála vykazuje až 1,2 milióna prepravených cestujúcich mesačne (40-tisíc denne), vďaka čomu sa električková linka 3 stala suverénne najvyťaženejšou linkou v meste,“ priblížil hovorca DPB Jozef Vozár.
Pohyb cestujúcich cez dunajské mosty zároveň medziročne vzrástol o sedem percent, čo podľa DPB potvrdzuje, že nosný koľajový systém je pre Bratislavu kľúčový. „DPB je pripravený na tento rastúci záujem nadviazať ďalšou modernizáciou flotily a tratí tak, aby cestujúci mali k dispozícii stále viac rýchlejšiu, kapacitnejšiu aj komfortnejšiu dopravu,“ doplnil Vozár.
Plynulejšia doprava
Nová električková trať v Petržalke s dĺžkou 3,9 kilometra priniesla sedem nových zastávok, štyri mosty a 11 križovatiek. Denne po tejto trase prejde takmer 500 spojov. „Cesta z konca Petržalky priamo do centra mesta trvá presne 12 minúta 45 sekúnd a v opačnom smere, z centra na juh sídliska, dokonca 11 minút a 30 sekúnd,“ spresnil hovorca a dodal, že plynulý prejazd umožňuje najmä inteligentné riadenie dopravy. „Električky totiž majú zavedenú preferenciu a dostávajú automatickú ,zelenú‘ na križovatkách pozdĺž celej trasy,“ vysvetlil.
Na Janíkovom dvore v Petržalke otvorili nový prestupný bod, pribudne aj záchytné parkovisko a skatepark
Dáta z dopravy cez bratislavské mosty podľa DPB ukazujú, že Petržalčania začali cestovať inak. „Podiel Starého mosta, cez ktorý premávajú výlučne električky, na celkovom využití mostov MHD stúpol medziročne z 19 percent na 34 percent, čo znamená takmer dvojnásobný nárast (+86 percent),“ priblížil Vozár s tým, že električka stiahla veľký počet cestujúcich z autobusov (-13 percent), najmä z Mostu SNP, ktorého podiel na preprave klesol z dominantných 50 na 40 percent.
Nové dopravné návyky
„Čísla zároveň odhalili aj jednu zaujímavú informáciu o cestovnom správaní Petržalčanov: kým ráno viac využívajú autobusy (aby sa previezli Mostom SNP a následne peši pokračovali hlbšie do centra), popoludní sa z práce vracajú domov električkou cez Starý most, ktorou komfortne obídu všetky popoludňajšie dopravné zápchy. Takto cestuje každý piaty Petržalčan (19 percent),“ poznamenal hovorca.
Stavba petržalskej električky je na konci, pri Technopole je po rokoch plnohodnotná cestná infraštruktúra - FOTO
„Prepojenie celej trasy prilákalo aj nových cestujúcich, pretože nástupy na ,starej‘ časti trate medziročne stúpli o viac ako štvrtinu. Električka takisto vytvorila plnohodnotnú lokálnu dopravu, keďže až 40 percent jázd sa realizuje výlučne v rámci Petržalky,“ uviedol predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský. Ako dodal, k jej popularite prispel aj unikátny interval dve minúty počas rannej špičky. „Ten znamená priemernú dobu čakania na spoj 60 sekúnd, čím sme sa dostali na parametre metra,“ skonštatoval.
Električky v Petržalke podľa DPB do veľkej miery nahradili prepravu autobusmi, čím ušetrili 454 ton skleníkových plynov ročne (CO2e) a z ovzdušia Bratislavy odstránili 1,5 tony oxidov dusíka či 13 kilogramov prachových častíc. „Kým pred rokom sa bezemisne (električkou) cez Dunaj prepravil len jeden z piatich Petržalčanov, po roku prevádzky novej trate je to už každý tretí,” dodáva Martin Rybanský.
Dopyt rastie
DPB pripomína, že práve električky sú a budú kľúčom k rýchlej doprave po meste, do ktorého je však potrebné systematicky investovať. „Príkladom je úspešná modernizácia Dúbravsko-karloveskej radiály a tiež Vajnorskej radiály od Zlatých pieskov po Tomášikovu ulicu, ktorá priniesla odstránenie hlučných panelov, výrazne tichšiu jazdu a vybudovanie moderných bezbariérových zastávok. Trať je dnes dokonca ako jediná na Slovensku certifikovaná na testovanie vozidiel s rýchlosťou až 80 km/h,“ uviedol Vozár.
Európska komisia kontrolovala využitie eurofondov v Bratislave, zástupcovia navštívili Petržalku aj Depo Krasňany
Ďalším krokom pre spoľahlivú prevádzku bolo otvorenie zrekonštruovaného Depa Krasňany. „Z 50-ročného opotrebovaného areálu vybudoval DPB moderné a ekologické depo s novou umývacou linkou, zelenou strechou a 4 200 metrami úplne nových koľají, ktoré podniku prinesie dlhodobú úsporu prevádzkových nákladov,“ poznamenal hovorca.
„Dopyt po mestskej hromadnej doprave rastie výrazným tempom – v roku 2025 prepravil podnik takmer 300 miliónov cestujúcich, čo je viac ako v predpandemickom roku 2019. Na udržanie dopytu má DPB pripravený zásobník projektov v štádiu okamžitej realizácie v hodnote vyše 771 miliónov eur. Naším cieľom je naplno využiť potenciál, ktorý koľajová doprava Bratislave ponúka,“ dodáva Rybanský.
DPB konštatuje, že ak by štát uvoľnil potrebné financie, Bratislava by sa dočkala ďalšieho výrazného skoku v kvalite verejnej dopravy. „Projekty počítajú s nákupom 60 kusov úplne nových, takmer 50-metrových megaelektričiek s kapacitou pre najmenej 345 cestujúcich, čo by umožnilo vymeniť všetky staré vozidlá. Prinieslo by to viac miest pre cestujúcich na Račianskej aj Petržalskej radiále,“ spresnil hovorca s tým, že financie by pomohli aj v ďalšej rekonštrukcii opotrebovaných tratí.
