Rozhovor s Martinom Vargom, generálnym riaditeľom spoločnosti Palma. Prezradil aj to, koľko oleja sa spotrebuje na Slovensku, či sa jeho cena bude zvyšovať alebo sa zastabilizuje a tiež to, ako situáciu ovplyvnila pandémia koronavírusu a konflikt na Ukrajine.
Svetový trh s jedlým olejom zasiahol najprv zákaz vývozu palmového oleja v Indonézii a následne aj rusko-ukrajinský konflikt. Ovplyvnila táto situácia aj Slovensko?
Súčasná situácia v oblasti potravinárstva je jedna z najzložitejších. Nedá sa ju porovnávať so žiadnymi inými z predchádzajúcich rokov. Nedá sa konštatovať, že bola vyvolaná iba týmito dvomi udalosťami.
Už počas pandémie COVID-19 sa ukázalo nakoľko dokáže byť krajina sebestačná a ako dokáže uspokojovať potreby spotrebiteľa. Každopádne sa daná situácia netýka iba Slovenska či Európskej únie, je to celosvetová problematika a nie je postavená iba na surovine, ktorá je základom produktu ale je postavená na ostatných službách a nákladoch.
V základných číslach Slovensko spotrebuje zhruba 50-tisíc ton oleja celkovo. Na Slovensku je spotreba rastlinného oleja 8 až 12 litrov na osobu.
Zdražovala sa a komplikovala doprava, zdražovali sa niektoré vstupy a to najmä energie. Najprv sme zápasili s pandémiou COVID-19, následne nikto z nás neočakával konflikt na Ukrajine, ktorá je jedným z najväčších exportérov oleja do Európskej únie. Ukrajina vyviezla päť až 6 miliónov ton slnečnicového oleja do Európskej únie cez Čiernomorské prístavy.
My sme z Ukrajiny brali celkovo z nášho obratu zhruba 2,3 percenta oleja, takže nás táto situácia až tak nepostihla, než iné štáty Európskej únie. Napríklad také Španielsko, Taliansko, Nemecko, ktoré majú veľkú spotrebu rastlinného oleja, začali hlásiť, že majú oleja menej. Na iný typ oleja nie sú zvyknutí, preto krízu z nedostatku slnečnice pociťujú výraznejšie. Následne zavedený zákaz vývozu palmového oleja z Indonézie, ktorý sa využíva najmä v rôznych cukrovinkách a výrobkoch, Palma vo svojom sortimente nemá.
Palma spotrebuje 0,2 percenta palmového oleja. Navyše ten zákaz trval iba 24 hodín. Indonézia je totiž krajina, ktorá je postavená na vývoze oleja a nemohla si dovoliť zákaz vývozu udržať.
Koľko oleja sa spotrebuje na Slovensku a koľko oleja dovezeného z Ukrajiny spotrebujeme na Slovensku?
V základných číslach Slovensko spotrebuje zhruba 50-tisíc ton oleja celkovo. Na Slovensku je spotreba rastlinného oleja 8 až 12 litrov na osobu. Ukrajina vyviezla v roku 2021 viac ako 70 percent objemu, čo je približne 6 miliónov ton slnečnicového oleja do Európskej únie. Spoločnosť Palma v roku 2021 doviezla menej ako 4 percentá slnečnicového oleja z Ukrajiny pre potreby slovenského a českého trhu.
Podľa medializovaných informácií dodávatelia potravinárskeho oleja očakávajú výpadok na trhu. Budú mať Slováci dostatok oleja?
Tieto informácie boli spustené určitými ľuďmi, ktorí, povedal by som nemajú úplný prehľadom o tom, čo sa na Slovensku deje. Tá situácia bola ovplyvnená viacerými skutočnosťami.
Jednak sa blížilo cenové zvýšenie a myslím si, že ľudia vnímali situáciu spojenú s olejom v Nemecku, tak sa začali predzásobovať. Na druhej strane si treba zadefinovať čo znamená nedostatok. Dnes keď vojdete do obchodu, nenájdete prázdne regály bez oleja.
Keď sa kedysi predávalo semienko repky za 300 eur za tonu, dnes sa predáva za 1000 eur jedna tona. Okrem toho rapídne narástli vstupy ako plyn alebo elektrina či benzín, a to sa všetko prejavilo v tom, že olej stojí aktuálne viac ako dvojnásobok.
Stav sa skomplikoval tým spoločnostiam, ktoré dovážali olej primárne z Ukrajiny. Oleja však je dosť a bude dosť. Treba zdôrazniť, že 50 percentná spotreba je spotreba repkového oleja, nasleduje slnečnicový olej, fritovací olej, olivový olej a ďalšie druhy oleja. Takže to znamená, že to, čo nám chýba zo slnečnicového oleja vieme nahradiť repkovým olejom.
Áno, tie pulty sú trochu prázdnejšie, ale nie je to z toho dôvodu, že by Palma nedodávala výrobky, ale skôr z toho dôvodu, že obchodným reťazcom vypadli ich vlastné značky, ktoré boli dodávané z iných štátov.
Ako ovplyvnila táto situácia cenu oleja, máme sa pripraviť na jeho zdražovanie?
Nakoľko sú vysoké vstupy, výrobcovia, distributéri a v poslednej miere aj predajcovia nemôžu ísť pod ekonomicky oprávnené náklady.
Ceny oleja rastú presne z dôvodu, že Ukrajina momentálne nevyváža slnečnicový olej v dostatočnom množstve, a aj keď sa situácia na trhu upravila a Ukrajina vyvezie tri až päť percent slnečnicového oleja, je dôležité kontrolovať jeho kvalitu. Z tohto dôvodu sa zvyšujú požiadavky v Európskej únii aj na iné oleje, ktoré slnečnicu nahrádzajú, ako repkový, fritovací a olivový.
Memorandum o spolupráci nemusí vyústiť do toho výsledku, že olej bude lacný a nemusí to znamenať ani to, že ho bude do Vianoc dostatok tak, ako to bolo deklarované.
Cenu oleja však začala ovplyvňovať covidová situácia. Tým vznikli aj zvýšené náklady na logistiku či prepravu. Kým olej spadal do tých lacnejších kategórií, postupne sa tá cena začala zvyšovať. To, čo sa udialo od februára, a teda že vznikol nedostatok oleja v niektorých štátoch, tým vznikol dopyt. A pri dopyte prirodzene rastie aj cena.
Keď sa kedysi predávalo semienko repky za 300 eur za tonu, dnes sa predáva za 1000 eur jedna tona. Okrem toho rapídne narástli vstupy ako plyn alebo elektrina či benzín, a to sa všetko prejavilo v tom, že olej stojí aktuálne viac ako dvojnásobok.
Prečo sa cena oleja stále šplhá vyššie?
Cena sa podľa môjho názoru nebude navyšovať, myslím si, že dôjde skôr k stabilizácii ceny. Aj keď sme si povedali napríklad počas pandémie COVID-19, že tá cena už nemôže byť vyššia, napokon tomu tak bolo. Všetko závisí od toho, ako sa vyvinie situácia vo svete a či bude dostatok tej suroviny.
Agrorezort uzavrel memorandum o spolupráci s výrobcom repkového oleja Poľnoservis. Oslovil rezort aj Vašu spoločnosť?
Rezort našu spoločnosť neoslovil. Boli sme prekvapení. Zároveň to však vítame, pretože to svedčí o tom, že sa niečo bude v tejto oblasti na Slovensku diať.
Spotrebiteľ ‚takýto olej z Leopoldova‘, ako ho médiá nazvali, podľa môjho názoru nebude mať možnosť kúpiť v potravinách v tomto roku.
Časom však uvidíme, čo to bude pre Slovensko znamenať. Prirodzene sme boli zaskočení tým, že ministerstvo oslovilo iba jedného podnikateľa, čo nás núti zamyslieť sa a prehodnotiť našu stratégiu pre nastávajúce obdobie. Vplyv tejto spolupráce na trhové prostredie však bude závisieť od jej finálnej podoby. Ak bude cieľom iba výroba surového oleja, vidíme v tom istý potenciál pre rozšírenie konkurenčného prostredia, čo môže mať aj pozitívne účinky.
Ak by však mali obidve strany záujem vzájomnú spoluprácu dotiahnuť do úrovne bottling-u, teda finalizácie olejových produktov a ich plnenie do retailových balení, vidíme v tom veľkú výzvu z ich strany aj pre náš existujúci business model.
Aký dopad bude mať táto spolupráca na spoločnosť Palma?
Otázne je skôr to, či cieľ, pre ktorý toto memorandum vzniklo, a teda aby malo Slovensko dostatok oleja za rozumnú cenu, bude dosiahnutý. Memorandum o spolupráci nemusí vyústiť do toho výsledku, že olej bude lacný a nemusí to znamenať ani to, že ho bude do Vianoc dostatok tak, ako to bolo deklarované. Jedna vec je tá, že sa to technicky nedá stihnúť a po druhé tam zohráva rolu veľa kvalitatívnych parametrov.
Nakoľko je súčasná kríza skôr geopolitickej povahy, určite ju nevyrieši masívna podpora jedného z potencionálnych výrobcov jedlých olejov. Takéto opatrenie môže viesť k deformácii trhu.
Na druhej strane, vybudovať spoločnosť, ktorá dokáže olej nielen vyprodukovať v príslušných kvalitatívnych parametroch ale dokáže robiť aj príslušný servis pre spotrebiteľa je beh na dlhšiu trať. Musím však jednoznačne povedať, že ide o tendenčný marketingový ťah, lebo každý odborník, ktorý problematiku pozná vie, že nejde o celkom pravdivú informáciu. Spotrebiteľ „takýto olej z Leopoldova“, ako ho médiá nazvali, podľa môjho názoru nebude mať možnosť kúpiť v potravinách v tomto roku.
Časovo je to prakticky nemožné vybudovať potrebnú technológiu na výrobu jedlého oleja za taký krátky čas. V médiách použili dokonca nový, neznámy výraz „potravinársky surový olej“, ktorý odborná verejnosť nepozná, a už vôbec nie v spojení s jedlým olejom pre maloobchod a Gastro.
Vie Palma prispieť k riešeniu danej situácie s olejom na trhu?
Nakoľko je súčasná kríza skôr geopolitickej povahy, určite ju nevyrieši masívna podpora jedného z potencionálnych výrobcov jedlých olejov. Takéto opatrenie môže viesť k deformácii trhu.
Výhodou spoločnosti Palma je najmä to, že má s obchodovaním s olejmi dlhoročné skúsenosti. Podnikáme v tejto oblasti už viac ako 100 rokov. Posledných 15 rokov obchodujeme so všetkými významnými producentami jedlého oleja vo V4. Získali sme celý rad významných dodávateľsko-obchodných vzťahov s renomovanými globálnymi partnermi, vďaka čomu vieme aj v krízových obdobiach zabezpečiť dostatok suroviny.
Môžeme tak zákazníkov ubezpečiť, že oleje, ktoré sú distribuované pod našimi značkami, môžu aj naďalej nájsť na pultoch obchodov. Čo však garantovať nevieme, je cena. Dopady ekonomickej krízy sa totiž prejavujú bezprecedentným nárastom cien vstupov, čo musíme preniesť na trh aj my. Navyše výroba oleja je nízko maržová a súčasne si treba uvedomiť, že Slovensko má jedno z najvyšších odvodových zaťažení. Zamestnávateľ platí odvody vo výške 35 percent a zamestnanec ešte musí zaplatiť odvody vo výške ďalších zhruba 32 percent.
Ako prežila spoločnosť covidové obdobie?
Bola to pre všetkých nová skúsenosť. Boli sme si neistí v tom, čo to môže spôsobiť. Vytvorili sme veľmi jasné a tvrdé procesy z hľadiska bezpečnosti, rôzne krízové manažmenty, začalo sa pracovať na rôzne zmeny, zabezpečili sme priestorové možnosti tak, aby sa ľudia stretávali čo najmenej.
Napokon sa nám podarilo vytvoriť systém, ktorý umožňoval to, aby 90 percent ľudí mohlo robiť z domu, samozrejme okrem ľudí pracujúcich manuálne a v skladoch. Po niekoľkých mesiacoch sa nám podarilo rozpracovať aj digitálne veci tak, ako sme si to doposiaľ nevedeli predstaviť. Upustili sme od osobných auditov či osobných stretnutí.
To, čo sme sa naučili v prvej vlne sme zúžitkovali v druhej vlne a tretia vlna bola pre nás už jednoduchšia. Určite sme sa z tohto obdobia poučili, no pandémia sa určite nedá porovnať s terajšou situáciou.
Využíva Palma financovanie spoločnosti cez eurofondy? Darí sa spoločnosti získavať pomoc aj touto cestou?
Takúto formu financovania nevyužívame. Nikdy sme nemali extra financovanie. Máme klasicky financovanie cez banku v rámci nášho podnikania.
Aké vyhliadky a plány má spoločnosť Palma na tento rok?
Dnes má Palma ročný obrat viac ako 35 miliónov eur a posledných šesť rokov úspešne rastieme na Slovensku ale aj v Čechách. Tie plány sú ambiciózne, máme ich hlavne v kategórii oleje a kozmetika, no sme trochu opatrnejší, aby sme ten rozvoj stavali krok za krokom.
Veľké ambície môžete mať, môžete ísť do toho rýchlo. N pri takýchto podmienkach v oblasti malého a stredného podnikania, ktoré sú v každom štáte iné, je opatrnosť na mieste. Máme však výborný tím. Darí sa nám veľmi dobre, rastieme aj z pohľadu olejov, rastie aj spokojnosť klientov so značkou Palma, ktorú pozná viac ako 96 percent ľudí. Ako jedna z najstarších slovenských značiek sa Palma stala synonymom lokálnej tradície a overenej kvality a bezpečnosti.
Domácnosti pri nákupe siahajú po rastlinných olejoch od Palmy, po jej tukoch na pečenie a margarínoch, ale aj po detskej kozmetike Bupi, ktorá posledné roky výrazne rastie. Navyše kvalitu produktov spoločnosti oceňujú nielen verní zákazníci, ale aj odborná komisia, ktorá deviaty rok za sebou udelila značke Raciol cenu Slovak Superbrands Award, vďaka čomu patrí medzi TOP päť značiek ocenených touto medailou. Dnes sme tiež hrdý na vyváženú spoluprácu zo zákazníkom, vďaka ktorým zlepšujeme obchodný servis a inovatívny prístup.