Vojna na Ukrajine: Na Slovensko príde viac vojakov NATO, Rusi odmietajú špekulácie Západu a EÚ načrtla nové sankcie (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vojna na Ukrajine,
Miestny obyvateľ si prezerá bytový dom poškodený počas ťažkých bojov neďaleko metalurgického závodu Steel Works. Foto: SITA/AP.

Kremeľ odmietol špekulácie, že prezident Vladimir Putin plánuje na Deň víťazstva, ktorý si v Rusku pripomínajú 9. mája, vyhlásiť vojnu Ukrajine a všeobecnú mobilizáciu na celoštátnej úrovni. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Deň víťazstva je v Rusku pripomienkou sovietskeho triumfu nad nacistami v roku 1945, a predstavitelia Západu už dlhšie predpokladajú, že Putin využije jeho symbolický význam a propagandistickú hodnotu, aby oznámil buď vojenský úspech na Ukrajine, veľkú eskaláciu konfliktu alebo oboje. Peskov to označil za „nezmysel“ a povedal, že „neexistuje žiadna šanca“ na takéto niečo.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) je znepokojený raketovým útokom Ruskej federácie na Ukrajine, ktorý sa odohral v blízkosti hraníc so Slovenskom. Povedal to pred stredajším rokovaním vlády. Doplnil, že slovenské systémy protivzdušnej obrany tento raketový útok zaznamenali.

„Išlo o zámer zlikvidovať železnicu, ktorý sa nie úplne podaril. Vystríham ľudí, aby, pokiaľ to nie je nevyhnutné, zvážili akékoľvek cesty aj železničnými traťami na Ukrajinu,“ povedal. Naď zároveň varoval ruského ministra obrany pred presahom útokov cez slovenskú štátnu hranicu.

Útok na Slovensko by znamenal aktivovanie článku 5 Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ten hovorí, že akýkoľvek útok na jedného z členov NATO je považovaný za útok proti všetkým členom aliancie. Ukrajinskú zakarpatskú oblasť zasiahla v utorok 3. mája ruská raketa. Ide o prvý útok raketou v tomto regióne, ktorý sa odohral približne 100 kilometrov od slovenských hraníc.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Predsedníčka Európskej komisie v stredu vyzvala 27-členný blok, aby v rámci šiesteho balíka sankcií proti Moskve v súvislosti s jej vojnou na Ukrajine zakázal import ruskej ropy. Ursula von der Leyen tiež navrhla, aby od medzinárodného platobného systému SWIFT odpojili najväčšiu ruskú banku Sberbank a ďalšie dve významné banky.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

21:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že teraz by malo byť jasné, „že časy polovičných sankcií alebo polovičných opatrení, pokiaľ ide o sankcie, sú preč“. Dodal, že EÚ už nemôže na jednej strane podporovať Ukrajinu uvalením sankcií, a zároveň naďalej platiť Rusku za ropu a plyn a podporovať jeho „vojnovú mašinériu“.

21:03 Bulharský parlament schválil poskytnutie dodatočnej pomoci Ukrajine. Návrh predstavený centristickou stranou premiéra Kirila Petkova podporilo 200 zákonodarcov, 16 bolo proti a jeden sa zdržal. Dvadsaťtri poslancov bolo neprítomných. Rozhodnutie zahŕňa pomoc Bulharska pri vývoze ukrajinského obilia cez bulharské čiernomorské prístavy a import elektriny z Ukrajiny, uvádza agentúra AP.

20:20 Viac ako 90 % všetkých húfnic, ktoré Spojené štáty sľúbili dodať Ukrajine, sa už nachádza v rukách ukrajinskej armády.

18:45 Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že Spojené štáty sú „otvorené dodatočným sankciám“ voči Rusku. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Európska únia a Spojené kráľovstvo oznámili v stredu ďalšie sankcie voči Rusku a Biden poznamenal, že USA sú pripravení ich nasledovať. „Tento týždeň budem hovoriť s členmi G7 o tom, čo urobíme alebo neurobíme,“ povedal Biden novinárom v Bielom dome počas diskusie o ekonomike USA.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu navrhla celý rad opatrení vrátane zákazu dovozu ruskej ropy. Sankcie by sa mali týkať i osôb, ktoré spáchali vojnové zločiny v Buči. Von der Leyenová tiež navrhla, aby od medzinárodného platobného systému SWIFT odpojili najväčšiu ruskú banku Sberbank a ďalšie dve významné banky.

Únia i Británia sa zamerajú aj na tých, ktorí šíria dezinformácie o vojne.

Joe Biden
Americký prezident Joe Biden. Foto: SITA/AP

18:24 Bulharský parlament schválil poskytnutie dodatočnej pomoci Ukrajine. Návrh predstavený centristickou stranou premiéra Kirila Petkova podporilo 200 zákonodarcov, 16 bolo proti a jeden sa zdržal. Dvadsaťtri poslancov bolo neprítomných.

Návrh otriasol vládnou koalíciou. Tri z jej štyroch strán boli za poslanie zbraní a munície Ukrajine, proruskí socialisti však pohrozili odchodom z koalície, ak dostane takáto pomoc zelenú. Rozhodnutie tiež zahŕňa pomoc Bulharska pri vývoze ukrajinského obilia cez bulharské čiernomorské prístavy a import elektriny z Ukrajiny, uvádza agentúra AP.

Hlasovanie o návrhu sa uskutočnilo po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal parlamentu v Sofii list. V ňom údajne požiadal Bulharsko, aby pomohlo Ukrajine s opravami vojenského vybavenia poškodeného v doterajšom priebehu vojny s Ruskom.

18:09 Olaf Scholz v stredu uviedol, že Nemecko v súčasnosti zvažuje dodanie protilietadlových zbraní Gepard a ďalšieho vybavenia pre ukrajinskú armádu.

Minister financií Christian Lindner zasa oznámil plány požadovať, aby sankcionovaní Rusi museli zverejniť svoje aktíva v Nemecku, inak budú riskovať pokuty. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck uviedol, že vláda plánuje uľahčiť Rusom, ktorí utekajú zo svojej domovskej krajiny, nájdenie si práce v Nemecku.

17:50 Maďarsko nepodporí návrh Európskej únie (EÚ) na zákaz dovozu ropy z Ruska, vyhlásil maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó. Vo videu na sociálnych sieťach povedal, že embargo na ruskú ropu by kompletne zničilo energetické zásoby jeho krajiny. Maďarsko by preň nemohlo získať ropu potrebnú na fungovanie maďarského hospodárstva, zdôvodnil.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

16:59 Veľká Británia oznámila ďalšie sankcie proti Rusku. Najrozľahlejšej krajine sveta, ktorá rozpútala vojnu na Ukrajine, znemožnila a zakázala spoluprácu s britskými spoločnosťami v oblasti manažérskeho poradenstva, a tiež účtovnými a PR firmami zo Spojeného kráľovstva.

Britská vláda tiež zmrazila aktíva a zaviedla zákaz cestovania pre novinárov pracujúcich pre ruské štátne médiá a iné vysielacie organizácie, ktoré Spojené kráľovstvo obviňuje zo šírenia propagandy.

Nové sankcie spôsobia, že sociálne médiá, internetové služby a obchody s aplikáciami musia prijať opatrenia na zablokovanie obsahu z dvoch hlavných ruských zdrojov údajných dezinformácií – RT a Sputnik. Oba kanály už boli stiahnuté z britského mediálneho priestoru.

Ako uviedol minister digitálnych technológií Chris Philp, RT a Sputnik „chrlia nebezpečné nezmysly prezlečené za vážne správy, aby ospravedlnili Putinovu inváziu na Ukrajinu“.

16:50 Slovensko potrebuje konkrétne kroky pre ukončenie závislosti od ruskej ropy a plynu, tvrdí organizácia Greenpeace Slovensko. Žiadosť o výnimky našu závislosť prehlbuje.

V dobe rýchleho nárastu cien pohonných hmôt a energií, fosílny biznis profituje. Slovnaft hlási podľa organizácie enormné marže a zarába na lacnej rope a vysokých cenách nafty. Slovenská vláda by preto mala namiesto žiadania o výnimky hľadať spôsoby, ako túto oblasť zdaniť a zaistiť, aby príjmy z týchto daní pomohli domácnostiam s nižšími príjmami a urýchlili prechod na obnoviteľné zdroje energie, ktoré zabezpečia nielen energetickú nezávislosť Slovenska, ale poslúžia aj planéte. Informovala o tom hovorkyňa organizácie Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová v tlačovej správe.

16:36 Ukrajina neprijme dohodu o prímerí s Ruskom, ktorá by umožnila jeho silám zostať na okupovanom území.

V stredu to účastníkom podujatia Wall Street Journal CEO Council Summit povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako poznamenal, v prvej fáze konfliktu ukrajinské sily zastavili ruskú ofenzívu, v druhej Ukrajina vyhostí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej pristúpi k úplnému obnoveniu svojej územnej celistvosti.

Ukrajinský prezident podľa svojich slov neprijme dohodu o prímerí, ktorá by dovolila ruským silám zostať na ich súčasných pozíciách, pretože nechce zamrznutý konflikt.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: SITA/AP

16:20 Pri vážnej dopravnej nehode v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny prišlo o život 26 ľudí a ďalších 12 utrpelo zranenia.

Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo vnútra, podľa ktorého boli súčasťou nehody autobus, dodávka a nákladné auto s pohonnými hmotami. Autobus smeroval do Poľska a viezol ukrajinských utečencov.

Nehodu spôsobil vodič dodávky, ktorý chcel predbehnúť iné vozidlo a v protismere sa zrazil s nákladným autom prevážajúcim pohonné hmoty. Bezprostredne nebolo známe, ako sa autobus smerujúci do Poľska s 34 cestujúcimi zapojil do dopravnej nehody.

16:00 V mariupoľskej oceliarni Azovstaľ vypukli nové boje a v komplexe sú spoločne s poslednými obrancami mesta stále uväznené stovky civilistov.

Informoval o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na mariupoľského starostu Vadyma Bojčenka. „Dnes trvajú ťažké boje na území našej pevnosti – Azovstaľu. Naši statoční chlapi bránia túto pevnosť, ale je to veľmi ťažké, pretože na ňu strieľa ťažké delostrelectvo a tanky, v akcii je letectvo, priblížili sa lode a tiež strieľajú na pevnosť,“ povedal Bojčenko v ukrajinskej televízii. Dodal, že v závode je uväznených 30 detí, ktoré stále čakajú na záchranu.

Bojčenko povedal, že stratili kontakt s obrancami v oceliarni. „Bohužiaľ, dnes tu nie je žiadne spojenie s chlapcami. Neexistuje žiadne spojenie, aby sme pochopili, čo sa deje, či sú v bezpečí alebo nie. Včera to spojenie s nimi bolo, dnes už nie,“ poznamenal Bojčenko.

15:45 Česko je pripravené podporiť zákaz dovozu ruskej ropy do Európskej únie (EÚ), ak bude mať odklad dovtedy, kým navýši kapacitu ropovodov. To je na dva až tri roky.

V stredu to povedal český premiér Petr Fiala, informuje spravodajský portál Novinky.cz. Predseda českej vlády uviedol, že o odklade intenzívne rokujú. Po jeho dosiahnutí je Praha pripravená podporiť daný balík sankcií. „Sankcie nesmú poškodiť viac českých občanov než Ruskú federáciu,“ zdôraznil Fiala.

15:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Bulharsko, aby pomohlo Ukrajine s opravami vojenského vybavenia poškodeného v doterajšom priebehu vojny s Ruskom. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na bulharskú národnú televíziu BNT.

Zelenskyj dúfa, že Bulharsko bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci vrátane liekov, oblečenia a potravín, a taktiež verí, že krajina bude pokračovať v podpore Ukrajiny na jej ceste k integrácii do EÚ.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: archívne, SITA/AP.

15:13 Aktuálnu bezpečnostnú situáciu na slovensko-ukrajinských hraniciach a pripravované opatrenia zo strany zodpovedných orgánov riešil v stredu parlamentný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). Pre agentúru SITA to povedal člen výboru poslanec Miloš Svrček (Sme rodina).

„Chceli sme vedieť, aká je momentálna situácia. Bolo to v režime utajenia, bližšie podrobnosti nemôžem špecifikovať,“ povedal poslanec. Dodal, že výbor riešil aj podnety a sťažnosti. Zaoberal sa tiež informáciou o aktuálnom stave boja s organizovaným zločinom, extrémizmom a terorizmom.

14:45 Zo Slovenska už odišlo na Ukrajinu viac ako 20-tisíc ton humanitárnej pomoci. Po dnešnom rokovaní vlády to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OľaNO).

Ako ďalej povedal, slovenské logistické centrum na distribúciu pomoci je k dispozícii aj ostatným členským štátom Európskej únie. „Bude snahou aj do budúcna, aby čo najviac tej pomoci členských štátov EÚ išlo cez náš hub,“ povedal minister s tým, že v najbližšom období by napríklad cez Slovensko malo prejsť 45 kusov hasičskej techniky darovanej Ukrajine z Talianska.

Zároveň Mikulec informoval, že už viac ako 1100 obcí požiadalo o preplatenie nákladov za ubytovanie vojnových utečencov. „Bolo približne 23 500 ľudí ubytovaných,“ dodal s tým, že celkovo o štatút dočasného útočiska na Slovensku požiadalo asi 73 500 Ukrajincov.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

14:41 Kremeľ odmietol špekulácie, že prezident Vladimir Putin plánuje na Deň víťazstva 9. mája, vyhlásiť vojnu Ukrajine a všeobecnú mobilizáciu na celoštátnej úrovni. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Peskov, Putin
Ruský prezident Vladimir Putin a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Foto: archívne, SITA/AP.

14:31 Rusko vraj plánuje usporiadať 9. mája vojenskú prehliadku v obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora. Na Telegrame o tom informovalo riaditeľstvo spravodajských služieb ukrajinského ministerstva obrany.

14:25 Pre ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala v závere februára, už z Ukrajiny utieklo viac ako 5,6 milióna ľudí.

Vyplýva to z najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), informuje spravodajský portál CNN. Ďalších najmenej 7,7 milióna ľudí, ktorí museli pre vojnu opustiť svoje domovy, je vysídlených vnútri krajiny, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Minulý týždeň UNHCR vyslovil prognózu, podľa ktorej z Ukrajiny pre vojnu ujde 8,3 milióna ľudí.

14:20 Slovensko podporuje sankcie Európskej únie voči Rusku, a to aj pri zavedení embarga dovozu ruskej ropy. Ako zdôraznil po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík, nie je pravda, že sa Slovensko nepripojí k sankciám proti Rusku.

„Postupujeme spoločne s EÚ. Žiadame však aj solidaritu. Ak príde embargo na ropu tak v poriadku, ale tvrdíme, že budeme potrebovať prechodné obdobie, kým sa k situácii prispôsobíme,“ povedal Sulík s tým, že prechodné obdobie by malo trvať zhruba tri roky.

Podľa ministra s prechodným obdobím partneri v EÚ súhlasia. Diskutuje sa však o tom, aká bude dĺžka prechodného obdobia. „Maďarsko chce trvalú výnimku. Tu nás spájať s Maďarskom je podlé a nekorektné,“ podotkol Sulík.

Richard Sulík počas tlačovej besedy k aktuálnym otázkam týkajúcich sa cesty do Dubaja. Bratislava, 5. november 2021.
Minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková.

14:15 Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu opätovne vymenovala do funkcie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR (OS SR) generála Daniela Zmeka. O jeho vymenovaní rozhodla vláda SR na svojom zasadnutí v stredu 27. apríla.

Hlava štátu zároveň do hodnoty generálmajora povýšila veliteľa Vzdušných síl OS SR Róberta Tótha a zástupcu náčelníka Generálneho štábu OS SR Petra Babiara. Do hodnosti brigádneho generála vymenovala veliteľa Strategického centra krízového manažmentu Martina Remeša.

Čaputová v príhovore pri príležitosti ich vymenovania pripomenula, že dva mesiace vojny na Ukrajine a stupňujúce sa politické a teritoriálne požiadavky Ruska už väčšinu slovenskej spoločnosti priviedli k uvedomeniu, že mier a bezpečie už nie je samozrejmosť.

„Táto bezpečnosť nás bude niečo stáť. Vezmime to, prosím, ako príležitosť pre vnímanie Ozbrojených síl SR občanmi Slovenska, ako hlavného garanta našej bezpečnosti,“ vyhlásila. Dodala, že jednotliví velitelia v nej, ako hlavnej veliteľke OS SR, budú mať plnú podporu.

PREZIDENTKA: Povýšila a vymenovala generálov OS SR
Zľava: Náčelník GŠ OS SR Daniel Zmeko a prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania náčelníka Generálneho štábu (GŠ) Ozbrojených síl (OS) SR a povýšenia troch členov OS SR v Prezidentskom paláci. Bratislava, 4. máj 2022. Foto: SITA/Branislav Bibel
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

13:27 Európska únia (EÚ) zvažuje dodatočnú vojenskú podporu pre Moldavsko v snahe zabrániť rozšíreniu vojny na Ukrajine za jej hranice. Predseda Európskej rady Charles Michel počas návštevy moldavského hlavného mesta Kišiňov uviedol, že EÚ sa zaoberá spôsobmi posilnenia ozbrojených síl krajiny. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Michel sa o posilnení armády v Moldavsku vyjadril po sérii nevysvetlených explózií v tamojšom odštiepeneckom regióne Podnestersko z minulého týždňa. Výbuchy v Ruskom kontrolovanom regióne vyvolali obavy z toho, že by sa konflikt mohol rozšíriť. Nedávne správy založené na ukrajinských spravodajských zdrojoch naznačili, že Rusko by mohlo zaútočiť na Moldavsko v snahe posilniť svoju ofenzívu na juhozápadnej Ukrajine.

13:16 Pri bombardovaní divadla v Mariupole zahynulo oveľa viac ľudí, ako sa pôvodne odhadovalo. Ukrajinská vláda na začiatku odhadla, že v divadle zomrelo asi 300 ľudí, a následne začala vyšetrovanie vojnových zločinov.

13:01 Ruský minister obrany Sergej Šojgu obvinil NATO a jeho spojencov z toho, že naďalej pumpujú do Ukrajiny zbrane.

Sergej Šojgu
Ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: archívne, SITA/AP

12:27 Ukrajinská armáda uviedla, že ruské raketové útoky mali v utorok zničiť dopravnú infraštruktúru. Strely s plochou dráhou letu zasiahli najmenej šesť cieľov na strednej a západnej Ukrajine, čo sa zdá byť pokusom brániť tranzitu vojenského materiálu a zásob. Ukrajinské železnice hlásili v dôsledku útokov omeškanie viac ako 40 vlakov. Útoky na infraštruktúru podľa viceprimátora mesta Ľvov Serhija Kiraľa neovplyvnia dodávky zo Západu. Mohli by mať však dôsledky pre vývoz ukrajinských komodít. To je „v tomto období roka veľmi kritické, pretože potrebujeme odobrať viac ako päť miliónov ton obilia, aby sme boli pripravení na novú úrodu“, povedal.

12:06 Po nočných raketových útokoch na elektrické rozvodne v západoukrajinskom meste Ľvov už úplne obnovili elektrinu. Televízii CNN to povedal viceprimátor mesta Serhij Kiraľ, ktorý priblížil, že tri riadené strely zasiahli tri rozvodne a ťažko ich poškodili. Ďalšie dve rakety, ktoré dosiahli západnú Ukrajinu a Ľvivskú oblasť, zostrelil systém protivzdušnej obrany a jedna strela zasiahla Zakarpatskú oblasť. Celkovo to bolo 18 alebo 19 úderov riadenými strelami, ktoré vystrelili z Kaspického mora z ruských strategických bombardérov smerom k Ukrajine, doplnil. Kiraľ povedal, že útoky spôsobili aj poruchy na čerpacích staniciach, ktoré zásobujú mesto vodou. Dodávky vody sa však nezastavili.

11:53 Očakávania nemeckých výrobcov áut sa v apríli opäť zhoršili. Index očakávaní v automobilovom sektore, ktorý zostavuje mníchovský ekonomický inštitút Ifo, klesol na mínus 30,4 bodu z marcovej úrovne mínus 21,8 bodu.

„Medzi výrobcami áut je neistota v dôsledku vojny na Ukrajine,“ povedal Oliver Falck z inštitútu Ifo. Očakávania nemeckých subdodávateľov pre automobilový priemysel tiež oslabili. Hodnota indexu, ktorý ich mapuje, sa znížila na mínus 44,3 bodu z marcových mínus 39,8 bodu.

So svojou súčasnou situáciou sú však nemeckí výrobcovia áut spokojní. „Výrobcovia dokážu zvyšovať ceny, čo znamená, že môžu zväčšiť svoje príjmy napriek predaju menšieho počtu áut,“ poznamenal Falck. Index plánov na zdvihnutie cien v odvetví vzrástol na nové rekordné maximum 86,9 bodu z marcovej úrovne 84,5 bodu. Subdodávatelia tiež predpokladajú, že dokážu zvýšené náklady premietnuť do cien. Index ich plánov v oblasti cien stúpol na rekordných 68,5 bodu z marcovej hodnoty 64 bodov.

11:29 Na Slovensku bude nakoniec pôsobiť do tritisíc vojakov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Počet vojakov NATO, ktorí prídu na Slovensko v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti, sa navýšil z 2100 na 3000.

„Navýšením celkového počtu príslušníkov vybraných ozbrojených síl sa zvýši efektivita príspevkov daných krajín do mnohonárodnej bojovej skupiny, a tým aj obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej obyvateľstva. Spôsobilosti zahraničných ozbrojených síl doplnia schopnosti a kapacity Ozbrojených síl SR a prispejú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku,“ informoval rezort obrany.

10:54 Útoky Ruskej federácie v regióne Zakarpatskej Ukrajiny, ktoré sa odohrali v utorok 3. mája zvyšujú mieru nebezpečenstva v danom regióne, preto môže dôjsť k ďalšej utečeneckej vlne z tejto oblasti smerom na Slovensko. Pred rokovaním vlády to povedal štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). „Útok sa odohral veľmi blízko našich hraníc, čo vyvoláva aj bezpečnostné otázky,“ povedal Klus.

10:39 Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) varoval ruského ministra obrany pred presahom útokov cez slovenskú štátnu hranicu.

Útok na Slovensko by znamenal aktivovanie článku 5 Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ten hovorí, že akýkoľvek útok na jedného z členov NATO je považovaný za útok proti všetkým členom aliancie. Ukrajinskú zakarpatskú oblasť zasiahla v utorok 3. mája ruská raketa. Ide o prvý útok raketou v tomto regióne, ktorý sa odohral približne 100 kilometrov od slovenských hraníc.

Jaroslav Naď
Minister obrany Jaroslav Naď. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

10:26 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navrhla, aby v rámci šiesteho balíka sankcií proti Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine, od medzinárodného platobného systému SWIFT odpojili najväčšiu ruskú banku Sberbank a ďalšie dve významné banky.

Sberbank
Foto: ilustračné, SITA/AP.

10:08 Predsedníčka Európskej komisia sa v stredu tiež vyjadrila, že Európska únia (EÚ) by sa mala zamerať na vysokých dôstojníkov ruskej armády a ďalších, ktorí „spáchali vojnové zločiny v Buči“. „Toto vysiela ďalší dôležitý signál všetkým páchateľom kremeľskej vojny: Vieme kto ste. Postavíme vás pred spravodlivosť. Neprejde vám to,“ povedala Von der Leyenová pred europoslancami.

Únia sa pritom podľa nej zameria aj na tých, ktorí šíria dezinformácie o vojne. „Zakazujeme v našom vysielacom éteri troch veľkých ruským štátom vlastnených vysielateľov. Už nebudú môcť v EÚ šíriť svoj obsah, akýmkoľvek spôsobom – či cez kábel, satelit, internet alebo cez aplikácie smartfónov,“ doplnila, pričom však nemenovala, o ktorých vysielateľov pôjde.

10:03 Predsedníčka Európskej komisie v stredu vyzvala 27-členný blok, aby v rámci šiesteho balíka sankcií proti Moskve v súvislosti s jej vojnou na Ukrajine zakázal import ruskej ropy.

Ursula von der Leyenová
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: SITA/AP

9:57 Ukrajinské sily za uplynulých 24 hodín v Doneckej a Luhanskej oblasti odrazili dvanásť ruských útokov. Uviedol to generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny. Vo vyhlásení na svojej facebookovej stránke zároveň uviedol, že ruskí vojaci útočili aj v oblasti mesta Popasna, kde boje pokračujú. Generálny štáb dodal, že v prístavnom meste Mariupoľ Rusko pokračuje v leteckých útokoch a v streľbe na pozície ukrajinskej armády v oceliarni Azovstaľ. Informuje o tom portál bbc.com.

9:51 Desiatky ukrajinských civilistov zomreli a ďalší utrpeli zranenia pri najnovších ruských útokoch na východe krajiny.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v stredu ráno vo vyhlásení uviedol, že utorkové útoky zabili 21 civilistov a 27 zranili. Podľa jeho slov ide o najvyšší počet civilných obetí v regióne od ruského raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, pri ktorom 8. apríla prišlo o život najmenej 59 ľudí.

V susednej Luhanskej oblasti podľa jej gubernátora Serhija Hajdaja za uplynulých 24 hodín pri ruskom bombardovaní zomreli najmenej dvaja civilisti a ďalší dvaja boli zranení. Ruská armáda totiž zintenzívnila svoje útoky na východe Ukrajiny v rámci ofenzívy v regióne Donbas.

9:40 Slovensko-ukrajinskú hranicu v utorok na vstupe do Slovenskej republiky prekročilo viac ako 3300 osôb. Z toho bolo 812 mužov, 2 040 žien a 476 detí. O dočasné útočisko požiadalo 314 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v utorok viac ako 3 100 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 128 policajtov, 72 hasičov, 96 colníkov, 467 vojakov, 109 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 25 príslušníkov zahraničných zložiek a 24 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 13 autobusov, ktoré prepravili 213 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 189 osôb.

Slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo takmer 391-tisíc osôb, viac ako 73-tisíc osobám bolo udelené dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 134-tisíc osôb.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:13 Austrália uvalila ďalšie sankcie na členov ruského parlamentu a proruských separatistov na východe Ukrajiny. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré v stredu zverejnilo austrálske ministerstvo zahraničných vecí. Na novom sankčnom zozname je 110 jednotlivcov, vrátane 34 vysokopostavených predstaviteľov proruského hnutia v Doneckej a Luhanskej oblasti. „Títo jednotlivci porušili suverenitu a územnú integritu Ukrajiny,“ uviedol rezort vo vyhlásení. Informuje o tom portál cnn.com.

8:52 Ministerstvo zdravotníctva navrhuje vyčleniť na nákup liekov pre Ukrajinu 1,4 milióna eur.

Vladimír Lengvarský,
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher.

8:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore povedal, že z obliehanej mariupoľskej oceliarne Azovstaľ a priľahlých oblastí v utorok do mesta Zaporižžia evakuačnými koridormi prišlo 156 ľudí. „Som vďačný všetkým tým, od ktorých záchrana týchto ľudí závisela,“ povedal prezident. Informuje o tom portál cnn.com.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

8:25 Európska únia (EÚ) by mala v stredu načrtnúť nové sankcie proti Rusku, vrátane plánu na potenciálne postupné ukončenie nákupov ruskej ropy. Ide o významný krok vzhľadom na to, že mnohé členské krajiny únie sú závislé od tohto zdroja energií.

Informuje o tom portál BBC. Dovoz z Ruska tvorí 26 percent celkového európskeho importu ropy. Importéri v EÚ od začiatku ruskej vojny na Ukrajine Moskve za plyn a ropu zaplatili viac ako 47 miliárd eur.

Nemecko naznačilo, že už v závere tohto roka by sa mohlo bez ruskej ropy zaobísť. Niektoré štáty Európskej únie, napríklad Maďarsko a Slovensko, sú však oveľa viac závislé od ruskej ropy a plynu, dodáva BBC a poznamenáva, že najmä Maďarsko odmieta silnejšie sankcie proti Rusku v oblasti energetiky.

7:43 Rusko podľa britského ministerstva obrany nasadilo neďaleko mesta Izjum na východe Ukrajiny 22 práporov v snahe postúpiť v regióne Donbas. „Napriek tomu, že sa mu nedarí prelomiť ukrajinskú obranu, Rusko má s vysokou pravdepodobnosťou v úmysle pokročiť za Izjum a obsadiť mestá Kramatorsk and Severodoneck,“ uviedol britský rezort obrany.

„Zmocnenie sa týchto miest by konsolidovalo ruskú vojenskú kontrolu nad severovýchodným Donbasom a poskytlo by východiskový bod pre snahu o odrezanie ukrajinských síl v regióne,“ dodalo britské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Informuje o tom portál bbc.com.

7:28 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že na stredu sú naplánované štyri evakuačné koridory do mesta Zaporižžia, „ak to bezpečnostná situácia umožní“.

7:12 Ruská armáda zaútočila na ukrajinskú železničnú infraštruktúru. Šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin uviedol, že ruské údery v utorok zasiahli šesť staníc v centrálnych a západných oblastiach Ukrajiny a spôsobili veľké škody. Podľa jeho slov v dôsledku útokov sa omeškalo najmenej 14 vlakov.

Guvernér Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko informoval, že ruské rakety zasiahli železničnú infraštruktúru v tejto oblasti, pričom zranili jedného človeka a narušili premávku vlakov. Ukrajinská armáda hlásila údery aj na železnice v Kirovohradskej oblasti a uviedla, že tam bol nešpecifikovaný počet obetí.

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Iryna VereščukováVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska únia