Výdavky obcí, miest a vyšších územných celkov sa od roku 2007 na Slovensku takmer strojnásobili. Vyplýva to z analýzy verejných financií, ktorú vypracovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Kým v roku 2007 dosahovali výdavky samospráv 3,8 miliardy eur, v roku 2025 už predstavovali 11,2 miliardy eur. Aj po zohľadnení inflácie sa ich reálny objem za posledných 18 rokov zvýšil približne o 80 percent. Rovnakým tempom rástli aj príjmy samospráv, ktoré sa zvýšili z 3,8 miliardy eur na 11,1 miliardy eur.
Príjmy a výdavky samospráv sa dlhodobo pohybujú na porovnateľnej úrovni, keďže legislatíva obciam, mestám a vyšším územným celkom umožňuje vytvárať len minimálny deficit a zadlženie. Rast výdavkov preto zároveň znamená rast objemu financií, ktoré do samospráv smerujú prostredníctvom miestnych daní, poplatkov a podielových daní zo štátneho rozpočtu.
„Výdavky samospráv sa za necelé dve desaťročia takmer strojnásobili. Napriek tomu občania nepociťujú zodpovedajúce zlepšenie kvality verejných služieb,“ uviedol viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
Rozdrobená štruktúra samospráv
Podľa RÚZ rast výdavkov opätovne otvára otázku efektívnosti fungovania územnej samosprávy. Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne rozdrobenou samosprávnou štruktúrou – viac ako 2 900 obcí predstavuje jednu z najvyšších mier fragmentácie v Európe. Najmenšie obce často vynakladajú značnú časť svojich rozpočtov na vlastnú prevádzku, mzdy a administratívu, pričom na rozvoj a poskytovanie služieb obyvateľom zostáva len obmedzený priestor.
Väčšie samosprávy pritom dokážu zabezpečovať rovnaké agendy efektívnejšie a s nižšími prevádzkovými nákladmi na jedného obyvateľa. Špirko podotkol, že rozpočty samospráv sú financované z daní a poplatkov, ktoré platia občania, podnikatelia a ich zamestnanci, preto je nevyhnutné hľadať úspory a zvyšovať efektívnosť fungovania samospráv.
Samosprávy nie sú príčinou dlhovej brzdy štátu, tvrdí ZMOS a trvá na ich vyňatí zo sankcií
Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS)Richard Rybníček v reakcii na zverejnené informácie uviedol, že RÚZ síce správne upozorňuje na potrebu efektívneho využívania verejných financií, nesúhlasí však s tým, že problémom Slovenska sú predovšetkým samosprávy. Skutočným problémom podľa neho je spôsob, akým je riadený štát.
Podľa Rybníčka si Slovensko už roky nevie odpovedať na otázku, aký model fungovania štátu chce mať, koľko úrovní riadenia potrebuje a aké kompetencie majú patriť štátu a aké samosprávam. Práve v tom podľa neho spočíva podstata reformy verejnej správy, ktorá nebola dokončená.
Skutočná reforma verejnej správy
Únia miest Slovenska zároveň dlhodobo upozorňuje, že štát si ponechal príliš veľa kompetencií a úradov, pričom na samosprávy prenáša nové povinnosti bez primeraného finančného krytia. Výsledkom sú podľa Rybníčka rast nákladov, zbytočná byrokracia a služby, ktoré občania nevnímajú ako kvalitnejšie.
„Ak chceme efektívnejší štát, nezačínajme hľadaním vinníka medzi samosprávami. Začnime tým, že si konečne povieme, čo má robiť štát a čo majú robiť samosprávy. A potom podľa toho nastavme kompetencie aj financovanie,“ skonštatoval. Rybníček zároveň uviedol, že Únia miest Slovenska má dlhodobo pripravené konkrétne návrhy na reformu fungovania štátu a decentralizáciu kompetencií.
Vyjadril presvedčenie, že aj RÚZ bude partnerom diskusie o skutočnej reforme verejnej správy. „Radi sa s predstaviteľmi RÚZ stretneme a naše návrhy im predstavíme. Som presvedčený, že bez takejto reformy sa efektívnejšie Slovensko vybudovať nepodarí,“ uzavrel.
