Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zo 6. marca ponechať úrokové sadzby nezmenené vychádza z relatívne stabilnej situácie – inflácia sa pohybuje okolo cieľa 2 % a ekonomika eurozóny zatiaľ vykazuje odolnosť. Prezidentka Christine Lagardeová však upozorňuje, že vojna na Blízkom východe, najmä konflikt s Iránom, prináša nové a ťažko predvídateľné riziká.
ECB preto zatiaľ sadzby nezvyšuje, ale ani neuvoľňuje menovú politiku. Depozitná sadzba zostáva na úrovni 2 %, hlavná refinančná sadzba na 2,15 % a marginálna na 2,40 %. Tento „pauzovací režim“ trvá od leta, no nemusí vydržať dlho – ďalšie kroky budú závisieť od vývoja konfliktu a jeho dopadov na ekonomiku.
Takmer polovica elektriny v EÚ pochádza z obnoviteľných zdrojov, Slovensko výrazne zaostáva
Ako referuje web eunews.it, nové prognózy ECB už odrážajú zhoršený výhľad. Inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť 2,6 % (pôvodne 1,9 %), následne 2,0 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028. Samotný konflikt prispieva k rastu cien najmä cez drahšie energie, pričom len v roku 2026 pridáva viac než pol percentuálneho bodu.
ECB zároveň varuje, že vojna vytvára proinflačné riziká, ale zároveň tlmí ekonomický rast. Krátkodobo je dopad jasný – vyššie ceny energií. Dlhodobo však všetko závisí od trvania konfliktu a toho, ako sa náklady prenesú na spotrebiteľov a firmy.
Koľko hotovosti mať doma pre prípad vojny či krízy? Európska centrálna banka uvádza konkrétnu sumu
V tejto situácii banka vyzýva vlády, aby konali opatrne. Pomoc domácnostiam má byť len dočasná a cielená, aby nezaťažovala verejné financie. To sa týka napríklad aj Talianska, kde vláda znižuje dane na palivá.
Z dlhodobého hľadiska ECB zdôrazňuje potrebu znížiť závislosť od fosílnych palív a investovať do obnoviteľných zdrojov. Energetická kríza totiž podľa Lagardeovej ukazuje, že bez transformácie ekonomiky bude Európa podobným šokom čeliť opakovane.
