Rakovina hrubého čreva je ochorenie s vysokou úmrtnosťou, pričom Slovensko patrí v tomto ukazovateli dlhodobo na popredné priečky vo svete. Ročne na toto ochorenie zomrie približne 1 700 Slovákov, často kvôli neskorej diagnostike. Kľúčová je prevencia, najmä kolonoskopia, ktorá dokáže odhaliť zmeny včas.
Pre mnohých ľudí sú však vyšetrenia tráviaceho traktu stále strašiakom. Gastroskopia, kolonoskopia, hadičky, anestézia či nepríjemné pocity sú dôvody, prečo množstvo pacientov odkladá prevenciu, čo môže mať vážne následky. To sa však môže čoskoro zmeniť.
Do popredia sa dostáva AI kapsula, kapsulová endoskopia novej generácie, ktorá sľubuje bezbolestné vyšetrenie žalúdka bez hadičiek a bez sedácie. Odborníci veria, že by mohla výrazne zvýšiť záujem o prevenciu a sprístupniť diagnostiku väčšiemu počtu ľudí.
Ako táto novinka funguje a čo všetko dokáže? Na to sme sa pýtali gastroenterológa Ladislava Kuželu, ktorý vysvetľuje jej výhody aj to, kedy by sa mohla dostať do bežnej praxe na Slovensku a či bude toto komfortnejšie vyšetrenie preplácané zdravotnou poisťovňou.
Doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH je uznávaný gastroenterológ, vysokoškolský pedagóg a bývalý hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre gastroenterológiu. Počas svojej kariéry viedol aj najväčšiu detskú nemocnicu v strednej Európe, ktorú posunul medzi lídrov v kvalite zdravotnej starostlivosti aj komunikácie s pacientmi.
V článku sa dozviete:
- či dokáže kapsula plnohodnotne nahradiť kolonoskopiu
- či vás takéto vyšetrenie môže úplne ušetriť klasického zákroku
- ako môže kapsula odhaliť problém bez bolesti a stresu
- akú úlohu zohráva umelá inteligencia pri odhaľovaní rakoviny
- kedy ju budú môcť využiť aj Slováci
- či vyšetrenie preplatí zdravotná poisťovňa
AI kapsula sľubuje vyšetrenie tráviaceho traktu bez bolesti, hadičiek a anestézie. Je to podľa vás skutočná revolúcia v oblasti gastroenterológie?
Je to veľmi zaujímavý a možno aj významný posun, ale zatiaľ by som to nazval skôr evolúciou než úplnou revolúciou. Revolučná je táto metóda skôr z pohľadu pacientskej skúsenosti, lebo táto kapsula je neinvazívna, to značí, že si nevyžaduje klasickú „hadičku“ ani „prispanie“ (sedáciu), čo môže zásadne znížiť bariéru pred vyšetrením.
Z pohľadu gastroenterológa však zatiaľ nejde o plnú náhradu štandardnej gastroskopie, pretože klasická gastroskopia umožňuje tzv. biopsiu, teda odber vzorky z tkaniva, ako aj liečebný (terapeutický) zásah, ako je napríklad odstránenie polypu.
V čom sa táto technológia najviac líši od klasickej gastroskopie, ktorú pacienti často vnímajú ako nepríjemnú?
Najväčší rozdiel je v komforte a v spomínanej invazivite. Pri klasickej gastroskopii sa zavádza endoskop cez ústa do pažeráka, žalúdka a dvanástnika, čo mnohí pacienti vnímajú ako nepríjemné, niekedy až stresujúce. Pri kapsule pacient zariadenie prehltne.

Vedci v Južnej Kórei „preprogramovali“ rakovinu: Bunky sa vrátili do zdravého stavu bez chemoterapie
Kapsula následne sníma obraz zvnútra a pri modernejších systémoch je jej pohyb v žalúdku čiastočne navigovaný magneticky alebo roboticky. Rozdiel je však aj funkčný. Ako som už spomínal, gastroskop je nielen diagnostický, ale aj pracovný nástroj. Kapsula je však iba diagnostická zobrazovacia metóda.
Môže takáto kapsula reálne nahradiť klasické endoskopické vyšetrenie, alebo ide skôr o doplnok?
Dnes je to podľa mňa skôr doplnok, nie plnohodnotná náhrada. Meta-analýza z roku 2021 ukázala, že magneticky riadená kapsulová endoskopia má prijateľnú citlivosť pri odhalení poškodenia žalúdočnej sliznice (tzv. žalúdočných lézií), ale samotní autori zdôraznili, že treba ďalšie porovnávacie štúdie, aby sa určilo, či a kde môže nahradiť bežnú gastroskopiu.
Prakticky to znamená, že nateraz je kapsula vhodná na skríning nádoru žalúdka v oblastiach, kde je jeho častosť významná alebo vyšetrenie pacientov, ktorí zle tolerujú „klasickú“ gastroskopiu, pri podozrivom náleze však beztak je potrebné aby nasledovala „štandardná“ gastroskopia.
Ak kapsula odhalí problém, musí pacient následne absolvovať klasickú gastroskopiu? Neznamená to v praxi skôr zdvojenie vyšetrení?
Áno, často áno. Ak kapsula ukáže vred, polyp, krvácanie, podozrivú sliznicu alebo ložisko, ktoré treba histologicky overiť, pacient potrebuje následne potrebuje „klasickú“ gastroskopiu kvôli biopsii (odbere vzorky) alebo liečbe. To môže v časti prípadov viesť k tzv. „dvojkrokovému“ postupu.
Na druhej strane, ak kapsula spoľahlivo vylúči významný problém u pacientov s nízkym až stredným rizikom, môže práve naopak od tohoto „klasického“ vyšetrenia pacienta ušetriť. Takže nejde automaticky o zdvojenie, ale skôr o presun gastroskopie na tých, ktorí ju skutočne potrebujú.
Pre koho by bola táto forma vyšetrenia najväčším prínosom?
Najväčší prínos vidím u pacientov, ktorí sa „klasickej“ gastroskopie boja alebo ju zle tolerujú, u ľudí s vyšším anestetickým rizikom (ak potrebujú anestézu z dôvodu, že netolerujú gastroskopiu) a u populácií, kde treba zvýšiť účasť na skríningu rakoviny žalúdka. Prehľady k magneticky navigovanej kapsulovej endoskopii uvádzajú prínos najmä u pacientov, ktorí neznesú gastroskopiu a majú kontraindikácie k bežnému vyšetreniu.
Očakáva sa, že kapsule by mohli zvýšiť záujem o prevenciu. Naozaj je strach z vyšetrenia jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia odkladajú gastro vyšetrenia?
Áno, strach a nepríjemný očakávaný zážitok patria medzi významné bariéry. Štúdie o účasti na gastroskopickom skríningu opakovane uvádzajú obavy z bolesti, nepohodlia, komplikácií, sedácie, hanby či celkovej nepríjemnosti výkonu ako dôležité dôvody odkladania vyšetrenia. Samozrejme, nie sú jediné. Veľkú rolu majú aj dostupnosť termínov, nízka informovanosť, logistika a podcenenie ťažkostí zo strany pacienta. Ale práve psychologická bariéra je pri gastroskopiách veľmi reálna.
Ako spoľahlivá je diagnostika pomocou kapsuly v porovnaní s klasickou metódou? Môže niečo prehliadnuť?
Áno, môže. Doterajšie dáta sú povzbudivé, ale nie sú identické s „klasickou“ gastroskopiou. Meta-analýza ukázala prijateľnú presnosť vyšetrenia, no nie úplne dokonalú.

Slovensko má vážny problém s cirhózou, varuje hepatológ: Štvrtina Slovákov má poškodenú pečeň - ROZHOVOR
Pri niektorých typoch lézií (poškodení sliznice) bola citlivosť dobrá, pri iných sa ukázala slabšia a výsledok závisel aj od kvality prípravy („vyprázdnenia“ žalúdka), polohy kapsuly, času vyšetrenia a používaného technického systému. Kapsula môže prehliadnuť malé, ploché alebo zle prístupné lézie ukryté v riasach žalúdka a nemá rovnakú schopnosť ako má gastroskopia a to je cielene „vrátiť sa“ na podozrivé miesto.
Akú úlohu zohráva umelá inteligencia pri vyhodnocovaní výsledkov a dá sa jej plne dôverovať?
Umelá inteligencia má dve veľké úlohy: zrýchľuje čítanie obrovského množstva obrazových dát a pomáha označovať podozrivé nálezy, ktoré by mohli uniknúť ľudskému oku. To je veľmi cenné najmä pri kapsulových systémoch, kde vzniká veľa snímok. AI by som ale dnes rozhodne nevnímal ako samostatného „diagnostika“, skôr ako veľmi schopného asistenta. Plná dôvera AI bez ľudskej kontroly by bola v súčasnosti predčasná.
Mohla by táto technológia skrátiť čakacie doby na vyšetrenia, ktoré sú dnes často problémom?
Teoreticky áno, ale nie automaticky. Môže odľahčiť endoskopické pracoviská tým, že časť pacientov prejde neinvazívnym vyšetrením bez potreby sedácie, odsledovania po výkone na „dospávacej izbe“ a plného endoskopického vybavenia.
Zároveň však vyžaduje technológiu, personál, interpretáciu záznamu a jasne nastavený systém, čo znamená, že v začiatkoch môže teoreticky kapacitu zaťažovať. Reálny efekt na čakacie doby by bol najlepší vtedy, ak by sa kapsuly používali cielene na skríning rakoviny žalúdka v oblastiach, kde je táto častá a na výber pacientov pre následnú gastroskopiu.
Kedy by sa podľa vás mohla takáto technológia reálne dostať do bežnej praxe na Slovensku?
Na Slovensku už kapsulová endoskopia v praxi existuje, ale najmä pre tenké črevo, nie ako bežná náhrada gastroskopie žalúdka. Slovenské pracoviská robia kapsulovú endoskopiu/enterokopiu najmä pri ochoreniach tenkého čreva. Preto by som to pri žalúdočných kapsulách odhadoval skôr na postupné zavádzanie v pilotných centrách v horizonte niekoľkých rokov, nie na okamžitú plošnú dostupnosť. Presný termín sa však dnes nedá spoľahlivo odhadnúť.
Vidíte v tom aj nejaké riziká?
Áno. Najväčšie riziko je falošný pocit bezpečia, ak pacienti nadobudnú dojem, že kapsula je rovnocenná gastroskopii. Ďalej je tu riziko prehliadnutia drobných či plochých lézií, technické limity pri navigácii v žalúdku, závislosť od kvality prípravy a v niektorých prípadoch aj potreba následného invazívneho výkonu (napr. odstránenie polypu).

Váš jazyk prezradí viac, než si myslíte: Tieto zmeny môžu signalizovať vážne problémy
Pri kapsulových systémoch všeobecne sa rieši aj retencia kapsuly (zadržanie prechodu tráviacim traktom), hoci pri hornom tráviacom trakte je tento problém iný než pri tenkom a hrubom čreve. Rizikom je aj nesprávne použitie. Ak sa použije tam, kde už pacient potrebuje biopsiu alebo liečebný zákrok, len sa zdržuje diagnóza.
Bude podľa Vás takéto vyšetrenie dostupné pre každého a hradené zdravotnou poisťovňou, alebo skôr ako nadštandard pre tých, ktorí si to zaplatia?
V prvej fáze by som skôr očakával obmedzenú dostupnosť a selektívnu úhradu, nie univerzálne hradený štandard pre každého. Na Slovensku už aj pri existujúcich kapsulových výkonoch vidíme, že úhrada býva viazaná na indikácie a schválenie poisťovňou. Pri niektorých kapsulových endoskopiách poisťovne výslovne uvádzajú, že nejde o bežne hradený výkon. Preto je pravdepodobné, že žalúdočné AI kapsuly by sa najprv objavili ako nadštandard alebo v úzko vybraných indikáciách a až neskôr by sa rozhodovalo o širšej úhrade podľa dôkazov o prínose a nákladovej efektivite.
Zmení podľa vás táto technológia aj prácu gastroenterológov v budúcnosti?
Áno, ale skôr tak, že ich prácu presunie a zefektívni, než že by ich nahradila. Gastroenterológ budúcnosti ale bude určite viac pracovať s digitálnymi obrazmi, AI, vzdialeným hodnotením a rozhodovaním, koho poslať na klasickú endoskopiu a koho nie. Zároveň však porastie hodnota tzv. intervenčnej endoskopie. To sú vyšetrenia, keď už pacient pôjde na klasický výkon, ako je gastroskopia, ale už pôjde priamo na zákrok (tzv. intervenčná endoskopia). Často to bude preto, že bude treba biopsiu, ošetriť krvácanie, odstráneniť léziu alebo použiť iný zákrok. Inými slovami, menej „rutinného pozerania“, viac cieleného rozhodovania a terapie.





