Hoci zamestnávateľské organizácie aj odbory oceňujú niektoré konkrétne kroky v rámci prorastových opatrení, ich celkové hodnotenie je skôr zdržanlivé až kritické. Naprieč podnikateľskými združeniami totiž prevláda názor, že predstavený balík má príliš obmedzený dosah na ekonomiku a neprináša zásadné reformy, ktoré by mohli výraznejšie podporiť hospodársky rast.
Najväčší zamestnávateľskí reprezentanti sa zhodujú, že pozitívnym prvkom je najmä zníženie spotrebnej dane z elektriny pre časť priemyslu a niektoré kroky smerujúce k odbúravaniu administratívnych povinností. Práve vysoké ceny energií a byrokratická záťaž patria medzi problémy, na ktoré podnikatelia upozorňujú dlhodobo.
Nepochopenie vážnosti situácie
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) pozitívne hodnotí aj zmeny v oblasti preventívnych zdravotných prehliadok. Tým sa však podľa zamestnávateľov zoznam významnejších prínosov prakticky končí.
Vláda zverejnila prorastový balík, narazil však na kritiku. Opozícia hovorí o „zdrape papiera“ či „volebnom letáku“ - VIDEO
AZZZ upozorňuje, že po viac ako polroku diskusií sa pôvodný zoznam približne 150 návrhov postupne zúžil na 38 opatrení, pričom väčšina z nich neobsahuje konkrétne termíny realizácie ani vyčíslenie ekonomických prínosov. Organizácia zároveň kritizuje absenciu opatrení v oblasti daňovej politiky, predovšetkým zrušenia transakčnej dane.
„Sme toho názoru, že ide o absolútne nepochopenie vážnosti situácie v hospodárstve a rozpočte. Zatiaľ vláda nevysiela potrebný impulz, že myslí s plnou vážnosťou citeľne zlepšovať podnikateľské prostredie a podporiť hospodársky rast,“ uviedla asociácia vo svojom stanovisku.
Nedostatočný obsah
Podobne kriticky hodnotí balík aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Hoci navrhované legislatívne zmeny podporuje, považuje ich rozsah za „absolútne nedostatočný“ a spochybňuje, či môžu mať vôbec merateľný dopad na rast ekonomiky. Podľa RÚZ predstavujú priame finančné úľavy približne tri milióny eur, pričom administratívne úspory sú vyčíslené na približne osem miliónov eur.
V kontexte ekonomiky a konsolidačných opatrení za viac ako sedem miliárd eur ide podľa zamestnávateľov o zanedbateľný efekt. Organizácia preto označuje balík skôr za mierny debyrokratizačný balíček než za skutočný prorastový program.
RÚZ zároveň upozorňuje, že viaceré opatrenia sú formulované veľmi všeobecne a hovoria najmä o budúcom posudzovaní či preskúmavaní možností. Mnohé z nich sa navyše majú realizovať až počas rokov 2027 a 2028.
Podľa únie preto existuje riziko, že ekonomika sa reálnych efektov nedočká v čase, keď ich najviac potrebuje. Zamestnávatelia zároveň pochybujú, či bude mať štát vzhľadom na napätú rozpočtovú situáciu priestor financovať ďalšie prorastové opatrenia, ktoré sú podmienené budúcimi rozpočtovými rokovaniami.
Nejde o dostatočný impulz
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) víta predstavenie prvého balíka stabilizačných opatrení, no upozorňuje, že navrhnuté zmeny samy o sebe nepredstavujú dostatočný impulz pre rast konkurencieschopnosti, produktivity ani investícií.
Podľa asociácie má z desiatich legislatívnych opatrení reálny prorastový potenciál najmä zníženie dane z elektriny pre priemyselné podniky. Ostatné návrhy síce odstraňujú niektoré administratívne bariéry, no významnejší ekonomický efekt podľa nej neprinesú.
Priemysel zároveň upozorňuje, že viaceré dôležité opatrenia, o ktorých sa diskutovalo v predchádzajúcich mesiacoch, sa do finálneho zoznamu vôbec nedostali. Ide napríklad o zjednodušenie zamestnávania kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín či ďalšie opatrenia na zjednodušenie podnikania.
Podnikatelia volajú po radikálnych škrtoch. Prorastové opatrenia musia mať reálny efekt, nemôže ísť len o kozmetické úpravy
APZD zároveň zdôrazňuje, že pre reálnu podporu rastu bude potrebné riešiť najmä daňovo-odvodové zaťaženie práce, zníženie nákladov podnikov a konkurencieschopnosť priemyslu.
Výrazným spoločným motívom vo vyjadreniach podnikateľských organizácií je požiadavka na zásadnejšie daňové reformy. AZZZ, RÚZ aj APZD sa zhodujú, že medzi kľúčovými opatreniami chýba zrušenie transakčnej dane, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, úprava zdaňovania firiem a zjednodušenie systému DPH. Podľa nich práve tieto opatrenia majú potenciál vytvoriť citeľný prorastový impulz a zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska.
Odborári stoja na opačnej strane
Na opačnej strane stoja Spoločné odbory Slovenska (SOS), ktoré sa na materiál pozerajú predovšetkým cez dopady na zamestnancov. Odborári upozorňujú, že predložené opatrenia nevytvárajú ucelenú stratégiu a nie je zrejmé, ako majú spoločne prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok alebo rastu miezd. Najostrejšie kritizujú návrh na zrušenie povinnosti zamestnávateľov vypracúvať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávatelia kritizujú vládu za zvyšovanie daní, prorastové opatrenia prirovnávajú ku „Kolombovej žene“ - FOTO
Podľa SOS nejde o zbytočnú administratívu, ale o základný dokument, ktorý určuje bezpečnostné pravidlá na pracovisku. Odborári varujú, že jeho zrušenie môže oslabiť ochranu zdravia zamestnancov a znížiť úroveň bezpečnosti práce. Podľa nich preto nejde o prorastové opatrenie, ale o krok, ktorý vychádza v ústrety zamestnávateľom bez dostatočnej diskusie so zástupcami pracovníkov.
Zamestnávatelia aj odborári sa zhodujú aj v jednej ďalšej výhrade. Kritizujú spôsob prípravy materiálu, ktorý bol sociálnym partnerom doručený len krátko pred rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady. Podľa RÚZ a APZD tak nebol dostatočný priestor na odborné posúdenie návrhov a existuje riziko legislatívnych nedostatkov či potreby následných opráv.
