Sociálna poisťovňa začína rozposielať takzvané dôchodkové prognózy viac ako 3,5 milióna ľudí. Mnohí Slováci tak prvýkrát uvidia odhad svojej budúcej penzie.
Podľa analytika INESSRadovana Ďuranu je to dôležitý krok, no zároveň upozorňuje na zásadný problém: prognózy vychádzajú zo systému, ktorý môže byť o pár desaťročí finančne neudržateľný.
„Rozhodne by ste tú prognózu nemali brať tak, že som za vodou,“ povedal Ďurana v minulotýždňovej relácii Braňo Závodský Naživo na rádiu Expres.
Čo ľudia v prognóze nájdu?
Dôchodkové prognózy majú obsahovať odhad budúcej penzie z prvého aj druhého piliera. Od roku 2028 by sa mal pridať aj tretí pilier a európsky dôchodok. Ľudia, ktorí komunikujú so Sociálnou poisťovňou elektronicky, si dokument nájdu vo svojom účte alebo e-maile. Ostatní ho dostanú poštou.
„List pravdy“ vám ukáže dôchodok. Mnohí Slováci môžu ostať zo sumy šokovaní - ROZHOVOR
Podľa Ďuranu ide o projekt, ktorý ekonómovia presadzovali vyše desať rokov. Inšpiráciou bolo Švédsko, kde štát posiela známu „oranžovú obálku“ už približne dve desaťročia. „Každý občan by mal mať informáciu o tom, koľko platí odvodov a aký dôchodok mu z toho plus-mínus vychádza,“ vysvetľuje analytik.
Dôležitejšie než samotná suma je niečo iné
Podľa Ďuranu nie je najdôležitejšie samotné číslo budúcej penzie. Kľúčové je, akú časť dnešného príjmu dôchodok nahradí.
Ak človek dnes zarába napríklad 1 000 eur v čistom a prognóza ukáže 500-eurový dôchodok, mal by sa zamyslieť, či mu to bude stačiť na životný štandard. „Človek sa zamyslí: ak si chcem udržať životný štandard, budem musieť mať niekde úspory,“ hovorí Ďurana.
Čaká trináste dôchodky zmena? Tomáš odmieta návrh, ktorý predostrel Gašpar
Práve preto považuje pravidelné informovanie za dôležité najmä pre mladých ľudí. Kritizuje však, že prognózy sa majú posielať iba raz za päť rokov. „Zvlášť mladí ľudia potrebujú každý rok vidieť, ako sa mení ich dôchodkový nárok,“ tvrdí.
Najväčší problém? Demografia
Najvážnejšie varovanie analytika smerovalo k stavu verejných financií a starnutiu populácie. Dnes na jedného seniora pripadá približne 2,5 pracujúceho človeka. O niekoľko desaťročí to podľa Ďuranu bude len 1,5 pracujúceho.
Dôchodky sa menia: Niektorí seniori dostanú stovky eur späť, iným ich znížia. Kto si prilepší?
„Tá demografia sa už zmeniť nedá. Tí, ktorí budú pracovať, sú už narodení. A budúcich pracujúcich sa rodí strašne málo,“ upozorňuje. To znamená jediné: Sociálna poisťovňa bude potrebovať čoraz viac peňazí zo štátneho rozpočtu.
Sociálna poisťovňa už dnes nestačí
Deficit Sociálnej poisťovne sa podľa diskusie pohybuje medzi dvoma až troma miliardami eur ročne. A prognózy hovoria, že sa môže ešte zdvojnásobiť. „Ten dôchodkový systém potrebuje viac ako dve miliardy ročne navyše,“ hovorí Ďurana. Časť problému podľa neho spôsobuje aj financovanie 13. dôchodkov. Štát na ne ročne míňa približne miliardu eur.
Analytik INESS tvrdí, že Slovensko si takýto systém pri súčasnom zadlžení nemôže dovoliť. „Slovenský štát si musí každé jedenáste euro, ktoré chce minúť, požičať,“ upozornil. Podľa neho je problém aj v samotnej filozofii dávky. Sociálny systém by mal byť adresný – teda pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. „13. dôchodok povedal, že všetci dôchodcovia majú problém a všetkým musíme dať peniaze,“ kritizuje.
Koľko seniorov má naozaj vysoké dôchodky?
V debate zaznela aj otázka, či by sa mali 13. dôchodky obmedziť pre seniorov s vysokými penziami. Podľa údajov, ktoré spomenul Ďurana, poberá dôchodok nad 2000 eur približne 800 ľudí. Aj keby o 13. dôchodok prišli, štát by ušetril len zanedbateľnú sumu.
Ani pri dôchodkoch nad 1 000 eur by úspora nebola dramatická – išlo by približne o necelých 100 miliónov eur, pričom celý systém stojí miliardu. „To nie je adresnosť. To je ako energetická pomoc pre 90 percent ľudí,“ poznamenal analytik.
Seniori na Slovensku nepatria medzi najchudobnejších
Zaujímavou časťou debaty bolo aj porovnanie dôchodcov s inými skupinami obyvateľov. Podľa dát Eurostatu je na Slovensku ohrozených chudobou približne 5,2 percenta seniorov. V mnohých európskych krajinách je to 15 až 20 percent.
Ďurana zároveň upozorňuje, že niektoré rodiny s deťmi alebo ľudia s minimálnou mzdou sú na tom finančne horšie než časť dôchodcov. „Novopriznané dôchodky sú vyššie ako čistá minimálna mzda,“ pripomenul.
Riešenie? Pomoc „zdola“
Analytik navrhuje, aby štát namiesto plošných 13. dôchodkov pomáhal cielene domácnostiam seniorov, ktoré sú naozaj v núdzi. „Sociálny systém má pomáhať ľuďom, ktorí sú skutočne odkázaní na pomoc,“ zdôraznil. Podľa neho by malo ísť o pravidelnú mesačnú pomoc po preverení príjmov a majetku domácnosti – nie o jednorazový bonus pred Vianocami.
Na záver Ďurana apeloval, aby ľudia rozmýšľali o dôchodku dlhodobo a nespoliehali sa výlučne na štát. „Mali by sme byť skeptickí k politikom, ktorí nám sľubujú modré z neba, na ktoré si nemôžeme dovoliť,“ odkázal a dodal, že politici by mali myslieť na horizont desiatok rokov, nie jedného volebného obdobia. „Keď mám 40 rokov, zaujíma ma, v akom stave bude dôchodkový systém aj o 40 rokov.“
>>> Rozhovor analytikom Radovanom Ďuranom
Slovenská ekonomika na bode mrazu: Nemáme sa na čo tešiť, bude to bolieť, konštatuje Ďurana
