Viac ako polovica ľudí vníma striktné pravidlá obliekania v práci negatívne a takmer dve tretiny ľudí si myslia, že by sa mali uvoľniť. Poštová banka je presvedčená o tom, že úspech firmy nestojí na saku, kravate či lodičkách, a preto sa rozhodla zrušiť dress code vo svojej centrále.
Zdvorilosť, rešpekt, úcta na pracovisku a ľudskosť pri vystupovaní je pre nás v zamestnaní omnoho dôležitejšia ako to, čo máme my a naši kolegovia na sebe. Aj pri kúpe bankových či poistných produktov je pre väčšinu opýtaných rozhodujúcejšia kompetentnosť pracovníkov, výhodnosť produktov a prostredie pobočky než to, či ich zamestnanec banky privíta vo formálnom oblečení. Takéto zistenia priniesol prieskum Poštovej banky, ktorý realizovala spoločnosť 2muse na vzorke 508 respondentov.
„Zamestnanci vo všeobecnosti vnímajú striktné pravidlá obliekania v práci negatívne a takmer dve tretiny ľudí si myslia, že by sa mali uvoľniť. Pre osem z desiatich opýtaných je pri výbere oblečenia do práce dôležitý príjemný pocit. Viac ako 90 percent ľudí chce svoje oblečenie prispôsobiť aktivitám naplánovaným na daný deň. V prípade stretnutí s internými či externými klientmi nemajú problém obliecť si aj biznis oblečenie, ale ak majú deň bez mítingov, zvolili by niečo menej formálne,“ uvádza Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorým formálne oblečenie vyhovuje. Viac ako tretina ľudí so skúsenosťou s „dress codom“ by ho uvítala aj v budúcnosti, vyhovuje skôr ženám. Naopak, takmer dvaja z piatich opýtaných by ho už v ďalšom zamestnaní nechceli. Najmä ľudia pracujúci vo veľkých firmách (nad 250 zamestnancov) ho považujú za nedôležitý a nemyslia si, že je signálom úspešnosti. Tým, ktorí už pôsobili vo firme s predpísaným biznis oblečením prekážalo hlavne to, že im v ňom bolo občas teplo alebo zima, cítili sa nekomfortne, čím klesala ich produktivita. Nežnejšiemu pohlaviu viac oproti mužom vadilo, že ich oblečenie stálo peniaze navyše a že vyzeralo rovnako, chýbala im pestrosť.
Väčšina ľudí tvrdí, že sloboda pri výbere oblečenia do zamestnania v nich podnecuje pocit pohody v práci a pozitívne ovplyvňuje ich výkon. Podobné výsledky priniesli aj prieskumy v zahraničí a vo svete už prevláda trend uvoľňovania zaužívaných pravidiel obliekania. „Inštitúcie prestávajú ľpieť na písaných či nepísaných pravidlách obliekania a dávajú väčšiu osobnú slobodu zamestnancom na vyjadrenie svojej osobnosti. Napríklad aj známy bankový gigant J.P. Morgan Chase & Co. dovoľuje svojim zamestnancom, aby väčšinu pracovného času nosili neformálnejšie oblečenie. Existujúce výskumné zistenia vo vyspelých krajinách potvrdzujú, že zamestnanci túto možnosť vítajú,“ vysvetľuje sociologička Magdaléna Piscová.
Pre uvoľnenie pravidiel obliekania sa rozhodla aj Poštová banka. Vo svojej centrále zrušila dress code a zamestnancom tak dala voľnosť v obliekaní. „Je na nich, či budú aj naďalej chodiť v obleku a v kostýme, alebo si zvolia neformálnejšie oblečenie. Uvoľnením dress codu chceme ukázať, že dobrú banku nerobia len ľudia v biznis oblečení. Naše výsledky nesúvisia s tým, či máme na sebe tričko alebo košeľu s kravatou, ale odzrkadľujú kvalitnú a vytrvalú prácu všetkých zamestnancov,“ vysvetľuje dôvody zrušenia formálneho oblečenia generálny riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko.
Tento krok má viac rozmerov – profesionálny, ľudský a ekologický. Zamestnanci môžu chodiť do práce v tom, v čom sa cítia sami sebou – ako sa človek cíti, tak pracuje. Banka zároveň spustila aj zber zbytočného biznis oblečenia, vďaka ktorému všetky nevyužité obleky a kostýmy poslúžia tým, ktorí ich potrebujú viac ako my.
„Okrem toho, v spolupráci s Nosene budú v banke prebiehať workshopy pre zamestnancov o upcyklácii, swape a slow fashion. Zamestnanci tak budú mať možnosť naučiť sa, ako si zo staršej košele vyrobiť nový kus oblečenia alebo obal na tablet, vrecko na zeleninu, nákupnú tašku a podobne. Misiou Poštovej banky je meniť postoj Slovenska k peniazom a aj oblečenie by sme mali nakupovať s rozumom, neplytvať peniazmi na módne výstrelky. Ľuďom chceme dať možnosť, aby sa i do práce obliekali pohodlne a zároveň s rešpektom k životnému prostrediu,“ dodáva L. Žáčková.
S uvoľňovaním dress codu vo svete sa začalo už v 90-tych rokoch, keď firmy dovolili zamestnancom takzvané neformálne piatky. „Ako človek zaoberajúci sa etiketou vnímam uvoľňovanie dress codu ako reflexiu podnikateľského prostredia na uvoľňovanie pravidiel správania v spoločnosti,“ konštatuje odborník na protokol Anton Bodis. Samozrejme, v bankovom biznise bude veľa závisieť aj od toho, či neformálne oblečenie nenarazí na odpor zákazníkov. „Bude dôležité, aby sa naplnili očakávania klientov,“ dodáva A. Bodis. Kľúčové pri uvoľňovaní pravidiel tiež je, aby oblečenie nebolo provokujúce či urážajúce. „Napokon, mnoho významných osobností sa vo svete preslávilo aj svojím imidžovým ležérnym oblečením, ktoré často nenapĺňalo tradičné kritéria etikety,“ uzatvára sociologička.
