Ústavný súd Slovenskej republiky sa bude zaoberať výkladom časti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý upravuje fungovanie takzvanej dlhovej brzdy. Plénum súdu na neverejnom zasadnutí 11. marca prijalo na ďalšie konanie návrh skupiny 32 poslancov, ktorí žiadajú výklad vybraných ustanovení zákona. Spor sa týka najmä otázky, kedy je vláda povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery po prekročení určitej hranice verejného dlhu.
Vláda mala požiadať o dôveru
Opozícia sa na Ústavný súd obrátila po tom, ako vláda podľa jej názoru nepostupovala v súlade s pravidlami dlhovej brzdy. Poslanci tvrdia, že kabinet mal po prekročení stanovenej hranice verejného dlhu požiadať parlament o vyslovenie dôvery, no neurobil tak.
V podaní preto navrhli, aby Ústavný súd rozhodol, že vláda má povinnosť požiadať vyslovenie dôvery v parlamente. Koncom minulého roka sa totiž skončila výnimka, ktorá dočasne zmierňovala najprísnejšie sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje, že ak verejný dlh prekročí určité hranice, postupne sa spúšťajú sankčné mechanizmy. Jedným z najprísnejších opatrení je práve povinnosť vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Rast úrokov ohrozuje verejné financie, štát môžu stáť až vyše štyri miliardy eur ročne
Ústavný súd rozhodol, že sa bude zaoberať výkladom článku 12 ods. 7 a článku 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Článok 12 ods. 7 upravuje výnimku, podľa ktorej sa najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňujú dva roky po tom, ako parlament vysloví dôveru novej vláde. Ide o prechodné obdobie, ktoré má kabinetu poskytnúť čas na stabilizáciu verejných financií. Podľa poslancov sa však táto výnimka skončila 22. novembra 2025, a odvtedy by sa mali pravidlá uplatňovať v plnom rozsahu.
Časť návrhu súd odmietol
Článok 13 obsahuje záverečné ustanovenia zákona a upravuje spôsob, akým sa jednotlivé mechanizmy rozpočtovej disciplíny uplatňujú v praxi. Práve výklad týchto ustanovení má podľa poslancov zásadný význam pre určenie povinností vlády v situácii, keď verejný dlh prekročí stanovené hranice.
Kamenický verzus Ódor. Kto nesie zodpovednosť za stav verejných financií?
Súd sa však nebude zaoberať celým návrhom. Odmietol časť podania, v ktorej poslanci žiadali výklad článku 5 ods. 8 v spojení s článkom 5 ods. 2 a ods. 10 ústavného zákona. Tieto ustanovenia upravujú samotné nastavenie dlhových limitov a sankčných pásiem, ktoré sa aktivujú pri postupnom raste verejného dlhu.
Rozhodnutie Ústavného súdu zatiaľ nepredstavuje konečný verdikt v spore medzi opozíciou a vládou. Ide o procesný krok, ktorým súd potvrdil, že sa bude zaoberať výkladom časti pravidiel dlhovej brzdy.
