Aprílová inflácia na Slovensku opäť zrýchlila a potvrdila, že tlak na rodinné rozpočty ani po mesiacoch konsolidácie nepoľavuje. Spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 3,9 percenta, čo bola druhá najvyššia hodnota od začiatku roka. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, podľa ktorých ceny stúpli vo všetkých sledovaných výdavkových skupinách domácností. Najvýraznejšie zdražela doprava, bývanie a energie, pričom analytici upozorňujú, že situáciu začína čoraz citeľnejšie ovplyvňovať aj geopolitické napätie na Blízkom východe.
Vyššie ceny energií
Najväčší tlak na infláciu naďalej vytvárajú náklady na bývanie a energie, ktoré majú zároveň najvyššiu váhu v spotrebnom koši slovenských domácností. Ceny v tejto kategórii medziročne vzrástli o 6,3 percenta. Výrazný dosah mali najmä vyššie ceny energií na vykurovanie, ktoré boli oproti minulému roku drahšie o takmer 28 percent. V cenách sa stále prejavujú januárové regulačné opatrenia, ale aj rast cien vodného, stočného či imputovaného nájomného.
Slovensko sa naďalej pohybuje na hrane stagnácie, rast ekonomiky ostáva tlmený
Výrazný skok zaznamenala aj doprava, kde ceny medziročne vzrástli o 7,2 percenta. Hlavným dôvodom bolo prudké zdraženie pohonných látok, ktoré boli medziročne drahšie o 15,3 percenta. Išlo o najvyšší rast od novembra 2022. Medzimesačne pohonné látky zdraželi o 11,9 percenta, čo podľa analytikov predstavuje najprudší nárast cien benzínu a nafty za približne tri a pol roka.
Slovákov drví zdražovanie, niektoré domácnosti si mesačne priplácajú viac než 300 eur. O koľko by potrebovali navýšiť príjem?
Analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš upozornil, že za rastom cien pohonných látok stojí najmä vývoj cien ropy a zvýšená geopolitická neistota spojená s vojnou na Blízkom východe. Podobne situáciu hodnotí aj analytička Wood & CompanyEva Sadovská. Podľa nej sa konflikt najvýraznejšie prejavil práve na cenách palív. „Benzín a nafta zaznamenali najprudší nárast cien za takmer 3,5 roka,“ skonštatovala. Zároveň upozornila, že vyššie ceny energií a pohonných látok sa postupne môžu prenášať aj do cien ďalších tovarov a služieb, keďže predstavujú významný vstup do výroby a logistiky.
Tlmič inflácie
Určitým tlmičom inflácie zostali potraviny a nealkoholické nápoje. Ich medziročný rast sa spomalil na jedno percento, čo bola najnižšia hodnota od novembra minulého roka. Samotné ceny potravín vzrástli len o 0,3 percenta. K spomaleniu inflácie prispelo najmä lacnejšie mäso, mliečne výrobky či oleje a tuky. Na druhej strane však ďalej zdražovali obilniny vrátane chleba, zelenina, ovocie alebo hotové jedlá. Nealkoholické nápoje boli medziročne drahšie o 7,8 percenta.
Maloobchod prekvapil, tržby po mesiacoch poklesu nečakane vzrástli. Príde tvrdé vytriezvenie?
Inflačné tlaky však podľa analytikov zďaleka nekončia. Marián Kočiš upozorňuje, že konflikt na Blízkom východe môže v ďalších mesiacoch ovplyvniť aj ceny potravín. „Potraviny tvoria približne pätinu slovenského spotrebného koša a zostávajú dôležitým inflačným kanálom,“ uviedol. Riziko podľa neho predstavuje aj prudký rast cien dusíkatých hnojív, ktoré sú kľúčovým vstupom v poľnohospodárstve. Časť vyšších nákladov sa môže do cien potravín premietnuť najmä v druhej polovici roka.
Konsolidácia verejných financií
Obaja analytici zároveň pripomínajú, že tohtoročnú infláciu ovplyvňuje aj pokračujúca konsolidácia verejných financií a rast miezd, ktorý je na Slovensku stále vyšší ako priemer eurozóny. Vyššie náklady firiem sa následne prenášajú do cien služieb aj výrobkov. Výraznejšie zdražovanie bolo viditeľné napríklad v reštauráciách a hoteloch, kde ceny medziročne vzrástli o 5,5 percenta, ako aj v oblasti rekreácie, športu a kultúry.
Inflácia v eurozóne zrýchlila na 2,6 %, za rastom stoja drahé energie
Odhad ďalšieho vývoja zostáva mimoriadne neistý. Slovenská sporiteľňa zatiaľ ponecháva prognózu inflácie pre rok 2026 na úrovni štyroch percent, no upozorňuje na riziká smerom nahor. Wood & Company pripúšťa, že v prípade dlhšie trvajúceho rastu cien ropy sa prognózy môžu výrazne zhoršiť. „Niektoré prognózy odborníkov v prípade Slovenska hovoria o potenciálnej úrovni približne šesť percent, objavili sa však už aj odhady okolo siedmich percent,“ upozornila Eva Sadovská.
