SaS má výhrady a je rozhodnutá, že návrh štátneho rozpočtu nepodporí. Ako sú na tom ďalšie opozičné strany?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
SAS: Demisia ministrov
Zľava: Exminister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, predseda SaS Richard Sulík, Mária Kolíková a podpredseda strany SaS Branislav Gröhling. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský.

Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) nepodporia návrh štátneho rozpočtu na rok 2023. Pre agentúru SITA to uviedol predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).

Liberáli sa na klube dohodli, že budú hlasovať všetci jednotne, a to proti návrhu rozpočtu. Poslanecký klub SaS má 20 členov.

Odmietajú obrovské výdavky a deficit

„Rozpočet v podobe, ako je navrhnutý, nevieme podporiť. SaS ako rozpočtovo zodpovedná strana jednoznačne odmieta také obrovské výdavky a deficit, ktorý je pre budúci rok najvyšší zo všetkých krajín Európskej únie,“ zdôraznil Viskupič.

Strana nesúhlasí ani s vysokými rezervami, pri ktorých existuje podľa Viskupiča reálne riziko, že by sa mohli použiť aj na iný účel, ako je deklarované, napríklad na „atómovky“ ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).

Nafúknutý a populistický rozpočet

„Rozpočet považujeme za nafúknutý a populistický. Je to rozpočet, ktorý chce robiť volebnú korupciu a kupovať si voličov,“ povedal Viskupič a dodal, že za jedinú správnu možnosť v SaS považujú stiahnutie návrhu rozpočtu z rokovania parlamentu a jeho zásadné prepracovanie.

Ďalšou veľkou výhradou liberálov je to, že navrhnutý rozpočet nedodržiava zákony a nie sú v ňom zapracované výdavkové limity.

„Rozpočet takisto nerešpektuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že pri prekročení pásiem dlhovej brzdy je potrebné pre rok 2024 pripraviť vyrovnaný rozpočet. Vláda má síce do 5. mája výnimku, ale navrhovaný rozpočet nie je len rozpočtom pre rok 2023, ale výhľadovo obsahuje čísla aj pre roky 2024 a 2025, čiže tam to už malo byť pripravené ako vyrovnaný rozpočet,“ upozornil predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku podľa navrhnutého rozpočtu dosiahnuť 50,57 miliardy eur a výdavky 58,45 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Deficit verejných financií by mal v roku 2023 vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer piatich percent.

Individuálne rokovania s poslancami

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pre agentúru SITA reagoval, že sa budú naďalej snažiť individuálne rokovať s poslancami zo strany SaS a tiež s nezaradenými poslancami, ktorí odišli z klubu OĽaNO.

„Budeme sa snažiť vysvetľovať im a naliehať na nich, aby nebrali pomoc ľuďom v týchto ťažkých časoch energetickej krízy, aby nepolitikárčili a nebrali vyššie platy učiteľom, zdravotníkom, lekárom,“ povedal Šipoš. Ako dodal, nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu, ktorí odišli od kotlebovcov, oslovovať nebudú.

Výpalnícka dohoda s lekármi

Tomáš Taraba (Život – Národná strana) pre agentúru SITA uviedol, že nebudú hlasovať za návrh rozpočtu za predpokladu, že celá podpora zdravotníctva sa obmedzí iba na „výpalnícke zvyšovanie výplat jedného zdravotníckeho segmentu“.

„Štátny rozpočet nech si podporia tí, ktorí budú hlasovať za túto nehoráznu výpalnícku dohodu s lekármi, pretože bez schválenia rozpočtu je neplatná. Lekári budú mať 3,8 násobok priemernej mzdy na Slovensku, kým v Českej republike majú len 2,8 násobok priemernej mzdy,“ poukázal Taraba.

Ako ďalej dodal, pokiaľ má byť zdravotníctvo vyciciavané cez takéto výplaty, pričom sa nezvyšuje podpora zdravotníctva ako takého, je to pre neho červená čiara.

Zároveň podotkol, že obvinenia časti opozície, ktorá viní ministra financií Igora Matoviča z toho, že bude mať k dispozícii 3,5 miliardy eur na rozdávanie podľa vlastnej vôle, sa nezakladajú na pravde.

Je to úplná blbosť a klamstvo. Ja som sa stretol s poprednými slovenskými makroekonómmi a viem sa detailne o tých číslach baviť. Tie peniaze, ktoré tam sú, sú vo všeobecnej pokladničnej správe len preto, že sú naviazané na platby, ktoré budú platiť až od budúceho roka a tvorba rozpočtu to neumožňuje dať niekde inde,“ povedal Taraba.

Hlas-SD a Smer-SD majú podmienku

Za rozpočet nebudú podľa doterajších vyjadrení hlasovať ani opozičné strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) a Republika.

Podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš viackrát v diskusných reláciách uviedol, že štátny rozpočet podporia v prípade, že sa opozícia s koalíciou dohodne na predčasných parlamentných voľbách.

Zároveň očakáva, že niekto z opozície rozpočet podporí. Čisto opozične sa podľa neho správajú len strany Hlas-SD, Smer-SD a Republika.

Ani Smer-SD budúcoročný rozpočet nepodporí. Rovnako ako Hlas-SD má podmienku, že vláda by najprv musela súhlasiť s predčasnými voľbami. Okrem toho strana požaduje presun troch miliárd eur na zdravotníctvo, sociálne veci a školstvo.

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) označil navrhovaný rozpočet za „rozpočet bezradnosti“. Poukázal na to, že v ich poslednom roku vlády, teda v roku 2019, boli výdavky štátu na úrovni 18 miliárd eur. V budúcom roku by výdavky štátneho rozpočtu mali dosiahnuť 35 miliárd eur. Takisto rapídne stúpla zadlženosť krajiny a deficit sa neustále prehlbuje, poukázal Kamenický.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Erik TomášFilip KuffaIgor MatovičLadislav KamenickýMarián ViskupičMichal ŠipošŠtefan KuffaTomáš Taraba
Firmy a inštitúcie Hlas - sociálna demokraciaOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiRepublikaSaS Sloboda a SolidaritaSMER-SDŽivot - národná strana