Rozhodovanie Slovákov o práci či podnikaní v zahraničí je do veľkej miery ovplyvnené daňovým a právnym prostredím jednotlivých krajín. V prípade Českej republiky ide o trend, ktorý je viditeľný už dlhodobo.
Podľa odhadov dnes v Česku pracuje približne 230-tisíc Slovákov, zatiaľ čo opačný smer je výrazne slabší a na Slovensku pôsobí len niekoľko tisíc českých pracovníkov. Otázka, či sú za tým skutočne výhodnejšie podmienky, však podľa odborníkov nemá jednoduchú odpoveď.
Ako upozorňuje odborník na dane a investičné štruktúry Peter Varga zo spoločnosti Highgate, porovnávanie krajín len podľa výšky daňových sadzieb môže byť zavádzajúce. Podstatnú úlohu totiž zohráva širší kontext pravidiel, odvodov aj prístupu štátu k ich kontrole. „Ľudia často sledujú len percentá, ale rozhodujú detaily, ako časové testy, odvody, oslobodenia či spôsob kontroly zo strany štátu,“ vysvetľuje Varga.
Výsledný obraz menia odvody
Jednou z oblastí, kde Slovensko podľa odborníkov ponúka priaznivejšie podmienky, sú kapitálové zisky z investícií do cenných papierov alebo ETF fondov. Pri splnení zákonných podmienok sú tieto príjmy na Slovensku oslobodené od dane po jednom roku držby.
Ženy majú na investovanie talent, no stále ho nevyužívajú. Čo ich brzdí?
Český systém je v tomto smere prísnejší, keďže oslobodenie je viazané na trojročný časový test alebo limit príjmu z predaja do výšky 100-tisíc českých korún ročne. Ak tieto podmienky splnené nie sú, uplatňuje sa daň vo výške 15 alebo 23 percent.
Podobný rozdiel možno nájsť aj pri dividendách. Na Slovensku podliehajú fixnej sedempercentnej sadzbe, zatiaľ čo v Česku sa uplatňuje progresívne zdanenie na úrovni 15 alebo 23 percent v závislosti od výšky príjmu. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že slovenský systém je pre investorov výhodnejší.
Odvody z pasívnych príjmov
Výsledný obraz však výrazne mení otázka odvodov z pasívnych príjmov. Na Slovensku sa pri neoslobodených príjmoch uplatňuje 16-percentný zdravotný odvod, ktorý môže celkové zaťaženie výrazne zvýšiť. V Českej republike pasívne príjmy zdravotným ani sociálnym odvodom nepodliehajú. Práve tento rozdiel môže byť pri vyšších investičných výnosoch rozhodujúci. „Tu sa láme vnímanie výhodnosti. Slovensko má priaznivejšie sadzby, ale odvody môžu výsledok zásadne zmeniť,“ konštatuje Varga.
Finančná správa eviduje vyše 25 percentný nárast podnikov, vzniknuté subjekty prevýšili zaniknuté
Dôležitým faktorom je aj otázka daňovej rezidencie. Presun medzi krajinami totiž nestačí deklarovať len formálne. Daňové úrady skúmajú takzvané centrum životných záujmov, teda miesto, kde človek skutočne žije, pracuje a má rodinné či ekonomické väzby. Česká daňová správa je pritom známa pomerne detailným prístupom k preverovaniu týchto okolností, pričom môže vyžadovať napríklad bankové výpisy alebo dôkazy o reálnom pobyte.
Ani jedna z krajín nedominuje
V posledných rokoch navyše české úrady výrazne posilnili kontrolnú činnosť. Zvýšenú pozornosť venujú najmä využívaniu zahraničných holdingových štruktúr, takzvanému švarc systému, odpočtom dane z pridanej hodnoty či zodpovednosti štatutárov za daňové nedoplatky spoločností. V tomto smere je český model často vnímaný ako aktívnejší a represívnejší.
Rozdiely existujú aj pri investovaní do nehnuteľností. Na Slovensku je príjem z predaja investičnej nehnuteľnosti oslobodený od dane po piatich rokoch držby, pokiaľ nebola zaradená v obchodnom majetku. V Českej republike je tento časový test dvojnásobný a oslobodenie prichádza až po desiatich rokoch.
Slováci vidia prínos podnikateľov, no systém im podľa nich hádže polená pod nohy
Celkové porovnanie preto ukazuje, že ani jedna z krajín nemá jednoznačnú dominanciu. Slovensko boduje najmä pri kapitálových ziskoch a jednoduchšom zdanení dividend, zatiaľ čo Česko môže byť atraktívnejšie vďaka absencii odvodov z pasívnych príjmov.
Podľa Petra Vargu je preto pri rozhodovaní kľúčové individuálne nastavenie každého investora alebo podnikateľa. „Neexistuje univerzálne lepšia krajina. Záleží na type príjmov, investičnej stratégii a životnej situácii konkrétneho človeka,“ zdôrazňuje.
