Výdavky štátu na informačné technológie sa v posledných rokoch stávajú jednou z najproblematickejších oblastí rozpočtového plánovania. Upozorňujú na to analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)Pavol Majher a Lujza Gunišová, podľa ktorých výdavky na informačné a komunikačné technológie opakovane prekračujú schválené rozpočty, čím znižujú transparentnosť verejných financií a vytvárajú dodatočné riziká pre hospodárenie štátu.
Prekročenie o viac ako jednu miliardu
Analýza ukazuje, že medzi rokmi 2017 až 2025 dosiahli výdavky štátneho rozpočtu na informačné technológie celkovo 4,8 miliardy eur. Schválené rozpočty pritom počítali s výdavkami vo výške približne 3,8 miliardy eur.
Migaľ zastavil podpis zmlúv pre portál Slovensko.sk, chce ich prebrať s Ficom
Skutočné čerpanie tak prekročilo plán o viac ako jednu miliardu eur, čo predstavuje navýšenie o 26 percent. Najvýraznejší rozdiel sa prejavil pri investičných projektoch. Kým pri bežných prevádzkových výdavkoch bolo prekročenie rozpočtu približne deväťpercentné, kapitálové výdavky určené na investície do informačných technológií dosiahli takmer dvojnásobok pôvodne plánovanej úrovne.
Nejde o jednorazový jav
Analytici upozorňujú, že nejde o jednorazový jav, ale o opakujúci sa trend, ktorý sa objavuje prakticky počas celého sledovaného obdobia. Podľa autorov analýzy pritom značná časť rozdielu nevznikla v dôsledku nepredvídateľných okolností, ale nedostatočne realistického plánovania.
Ak by jednotlivé rezorty pri tvorbe rozpočtu dôslednejšie vychádzali zo skutočného čerpania v predchádzajúcich rokoch, kumulatívne prekročenie rozpočtu by sa mohlo znížiť približne o 70 percent. Namiesto viac ako jednej miliardy eur by rozdiel predstavoval približne 305 miliónov eur.
Výdavky na informačné technológie zároveň rastú výrazne rýchlejšie než v minulosti. Za posledných deväť rokov sa ich nominálny objem viac ako zdvojnásobil. Kým v roku 2017 predstavovali približne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2025 už dosiahli úroveň 0,7 percenta HDP. V pomere k výkonu ekonomiky ide o nárast o viac ako tretinu.
Riziko predražených investícií
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň pripomína zistenia Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorých štát opakovane pripravuje veľké IT projekty bez dostatočného zdôvodnenia ich prínosov, bez dôkladnej analýzy potrieb alebo bez preverenia existujúcich riešení.
Takýto prístup podľa analytikov zvyšuje riziko neefektívnych a predražených investícií, ktorých prínos pre verejné financie nemusí byť primeraný vynaloženým prostriedkom. Výrazné rozdiely medzi rozpočtom a realitou sa pritom netýkajú len jednotlivých projektov, ale aj konkrétnych rezortov.
Mimoriadny výbor o stave portálu slovensko.sk nebol uznášaniaschopný. Opozícia kritizuje, že sa nedozvedeli, čo je obsahom analýzy - VIDEO
Najväčšie prekročenie výdavkov zaznamenalo Ministerstvo financií SR, ktoré medzi rokmi 2017 až 2025 minulo na informačné technológie približne o 414 miliónov eur viac, než predpokladali rozpočty. Ide o prekročenie na úrovni 41 percent.
Deficit verejných financií
Dlhodobé rozdiely evidujú analytici aj pri Ministerstve vnútra SR, kde skutočné výdavky prevýšili plánované o približne 362 miliónov eur, teda o polovicu. Doterajší vývoj zároveň naznačuje, že problém sa môže preniesť aj do ďalších rokov.
V štátnom rozpočte na rok 2026 sú výdavky na informačné technológie naplánované vo výške 584 miliónov eur. Analytici však na základe vývoja čerpania a očakávanej inflácie odhadujú, že skutočné výdavky by mohli dosiahnuť približne 730 miliónov eur.
Progresívci podali podnet na prokuratúru za projekt slovensko.sk, majú podozrenie z nezákonného postupu
Rozdiel predstavuje potenciálne dodatočné riziko pre deficit verejných financií vo výške približne 146 miliónov eur. Podrobnejší pohľad na rozpočty jednotlivých kapitol podľa autorov ukazuje, že viaceré ministerstvá ani pri príprave rozpočtu na rok 2026 dostatočne nezohľadnili reálne výdavky z minulých rokov.
Problém viacerých rezortov
Tento problém sa podľa analýzy týka najmä rezortov investícií, vnútra, financií, školstva a práce. Rozpočtované sumy tak v rôznej miere nezodpovedajú skutočnému čerpaniu, čo znižuje vypovedaciu hodnotu rozpočtu ako nástroja fiškálneho plánovania.
Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť preto odporúčajú, aby štát pri zostavovaní budúcich rozpočtov dôslednejšie vychádzal zo skutočného vývoja výdavkov a aby realizácia veľkých IT projektov bola podmienená jasným preukázaním ich potreby, očakávaných prínosov a porovnaním s alternatívnymi riešeniami. Práve realistickejšie plánovanie by podľa nich mohlo výrazne obmedziť opakované rozpočtové prekvapenia a zlepšiť transparentnosť hospodárenia verejného sektora.
