Najnovšia analýza spoločnosti Coface ukazuje, že zdanlivá stabilita počtu insolvencií v krajinách strednej a východnej Európy zakrýva oveľa komplikovanejší obraz. Hoci sa počet insolvenčných konaní v roku 2025 medziročne takmer nezmenil a vzrástol len o 0,26 percenta na 46 161 prípadov, podľa odborníkov ide skôr o povrchný jav než o skutočné zlepšenie podnikateľského prostredia. Inflácia síce postupne ustupovala, úrokové sadzby začali klesať a situácia na energetických trhoch sa čiastočne stabilizovala, čo firmám prinieslo určitú úľavu, no fundamentálne problémy pretrvávajú.
„Celkové čísla naznačujú stabilizáciu, skutočná situácia je však zložitejšia,“ upozorňuje Mateusz Dadej, regionálny ekonóm Coface, podľa ktorého čoraz viac rozhodujú domáce faktory ako regulačné prostredie, fiškálna politika či závislosť od zahraničného dopytu.
Insolvencie klesli aj Slovensku
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami regiónu sa pritom výrazne prehlbujú. Kým niektoré ekonomiky zaznamenali výrazný pokles insolvencií, iné čelia prudkému nárastu. Najvýraznejší rast evidovalo Poľsko, kde počet prípadov vzrástol o 17,8 percenta, čo však podľa analýzy do veľkej miery súvisí s častejším využívaním reštrukturalizačných mechanizmov. Rast zaznamenali aj Slovinsko, Srbsko, Česká republika či Rumunsko, kde sa prejavili dôsledky fiškálneho sprísňovania, slabšieho dopytu a zhoršujúcej sa platobnej disciplíny.
Firmy dusia oneskorené faktúry, problém ohrozuje už viac ako polovicu podnikov v Európe
Slovensko patrilo medzi krajiny, kde počet insolvencií klesol, konkrétne o 14,5 percenta na 330 prípadov. Tento vývoj však neznamená bezproblémové prostredie. Ekonomika rástla len miernym tempom okolo jedného percenta, spotreba domácností stagnovala pod tlakom inflácie a slabého rastu reálnych príjmov a hospodárstvo zároveň ovplyvnili konsolidačné opatrenia verejných financií.
„Prísnejší insolvenčný zákon znížil počet podaných návrhov a na rozdiel od predchádzajúcich rokov neboli cítiť žiadne vplyvy zo strany subjektov skupiny Arca,“ vysvetľuje Martin Procházka z Coface.
Tlak na firmy
Zároveň upozorňuje, že štruktúra zlyhaných firiem sa mení, keďže medzi nimi pribúdajú väčšie podniky. Najviac zasiahnutým odvetvím bolo stavebníctvo, nasledované maloobchodom, dopravou a službami. Najväčším bankrotom podľa tržieb bola spoločnosť Bukóza pôsobiaca v spracovaní dreva.
Štátny dlh rastie alarmujúcim tempom, zhoršenie ratingu môže znamenať aj drahšie hypotéky a úvery
Z pohľadu sektorov sa v celom regióne ukazuje podobný obraz. Najväčší tlak pociťujú firmy v spracovateľskom priemysle, stavebníctve a doprave, teda v odvetviach citlivých na vývoj dopytu aj náklady financovania. Aj keď pokles úrokových sadzieb a miernejšia inflácia priniesli určitú úľavu, podniky stále čelia dôsledkom predchádzajúcich nákladových šokov a obmedzenej schopnosti prenášať vyššie náklady na zákazníkov. To sa výrazne prejavuje najmä pri menších firmách, ktorých likvidita zostáva zraniteľná.
Prognóza
Výhľad na rok 2026 pritom naznačuje skôr zhoršenie než zlepšenie situácie. Coface očakáva opätovný rast insolvencií v celom regióne vrátane Slovenska. Hlavným rizikom je nový tlak na ceny energií, keď rast cien ropy a plynu zvyšuje vstupné náklady a znižuje marže firiem v čase, keď dopyt ostáva krehký. Región ako čistý dovozca energií je na tieto výkyvy obzvlášť citlivý.
Znížte dane a ekonomika ožije. Autor Lafferovej krivky kritizuje politiku EÚ
Dodatočné opatrenia štátov, ako sú cenové stropy či daňové úľavy, síce môžu krátkodobo pomôcť, no zároveň zvyšujú tlak na verejné financie. Riziká navyše umocňuje vývoj v Nemecku, ktoré je kľúčovým obchodným partnerom regiónu. Rastúci počet insolvencií v nemeckej ekonomike zvyšuje pravdepodobnosť negatívnych prelievacích efektov cez obchodné väzby a dodávateľské reťazce.
„Je nepravdepodobné, že pozitívne faktory, ako je silnejší dopyt či čerpanie eurofondov, úplne vyvážia nestálosť cien energie a vonkajšie riziká,“ upozorňuje Jarosław Jaworski, regionálny riaditeľ Coface pre strednú a východnú Európu.
