Vláda v stredu schválila novelu zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá predstavuje najmä legislatívnu reakciu na nové európske pravidlá v oblasti ESG ratingov, ale zároveň upravuje aj viaceré praktické otázky fungovania finančného dohľadu a krízového riadenia. Kľúčovým motívom zmien je zosúladenie slovenského právneho rámca s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3005, ktoré sa zameriava na transparentnosť a integritu environmentálnych, sociálnych a riadiacich ratingov.
Práve ESG ratingy sa v posledných rokoch stali významným nástrojom pri presmerovaní kapitálu smerom k udržateľným investíciám. Európska únia si od novej regulácie sľubuje najmä vyššiu dôveryhodnosť týchto hodnotení, nie ich unifikáciu. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, účelom tohto nariadenia o ratingoch ESG nie je harmonizovať metodiky na výpočet ratingov ESG, ale zvýšiť ich transparentnosť. Ide o súčasť širšej stratégie udržateľného financovania, ktorá má podporiť transformáciu ekonomiky v súlade s Európskou zelenou dohodou a cieľmi OSN.
NBS bude spolupracovať
Z pohľadu Slovenska je najdôležitejšou zmenou určenie Národnej banky Slovenska (NBS) ako kompetentného orgánu, ktorý bude na národnej úrovni spolupracovať s európskym dohliadacím orgánom ESMA. Ten síce bude vykonávať hlavný dohľad nad poskytovateľmi ESG ratingov, no v určitých prípadoch môže poveriť národné autority konkrétnymi vyšetrovacími úkonmi či kontrolami. Novela tak vytvára inštitucionálny rámec pre túto spoluprácu a zároveň zabezpečuje tok informácií medzi európskou a domácou úrovňou dohľadu.
Zmiernenie európskych pravidiel ESG zaťaží banky, tvrdí analytik Kovanda
Popri implementácii európskeho nariadenia však novela reflektuje aj praktické skúsenosti z fungovania dohľadu nad finančným trhom. Úpravy sa dotýkajú napríklad administratívnych povinností dohliadaných subjektov, kde sa znižuje byrokratická záťaž. Konkrétne ide o zrušenie povinnosti oznamovať termíny zasadnutí orgánov tri pracovné dni vopred, čo podľa predkladateľov obmedzovalo flexibilitu pri operatívnom zvolávaní rokovaní, pričom prínos pre dohľad nebol jednoznačný.
Zmeny sa týkajú aj financovania dohľadu a spresnenia výpočtu príspevkov, najmä v situáciách, keď povinnosť platiť vznikne počas roka. Legislatíva zároveň reaguje na aplikačné nejasnosti, napríklad pri solidárnych záväzkoch pri správnych poplatkoch, čím sa má predísť sporom v praxi.
Riešenie krízových situácií
Druhou významnou líniou novely je oblasť riešenia krízových situácií na finančnom trhu. Tu ide najmä o odstránenie nedostatkov v transpozícii starších európskych smerníc a nariadení, ktoré upravujú fungovanie bánk a investičných spoločností v krízových režimoch. Zmeny majú zabezpečiť presnejšie právne pojmy a zosúladenie so súčasným európskym rámcom, najmä pokiaľ ide o globálne systémovo významné inštitúcie a ich schopnosť absorbovať straty.
Poisťovne začali integrovať do svojich stratégií ESG faktory, ide o dôležitý nástroj etického správania firiem
Dôležitou novinkou je aj explicitné zaradenie členov rady pre riešenie krízových situácií medzi verejných funkcionárov. Tento krok má posilniť ochranu verejného záujmu a predchádzanie konfliktom záujmov, keďže ide o osoby rozhodujúce o opatreniach s významným dopadom na stabilitu finančného systému a verejné financie.
Napriek rozsahu zmien vláda zdôrazňuje, že legislatíva nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie ani verejné financie. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. novembra 2026.
