Tempo rastu cien na Slovensku v marci citeľne spomalilo a dostalo sa na najnižšiu úroveň od konca minulého roka. Inflácia podľa údajov Štatistického úradu dosiahla medziročne 3,5 percenta, pričom medzimesačne ceny vzrástli len o 0,1 percenta.
Na prvý pohľad ide o priaznivý vývoj, ktorý naznačuje postupné upokojovanie cenových tlakov, no podrobnejší pohľad ukazuje, že ide skôr o dočasné zvoľnenie než o trvalý trend. Spomalenie inflácie bolo v marci do veľkej miery výsledkom vývoja cien potravín, ktoré prekvapili výrazným poklesom.
Infláciu ťahajú nahor iné položky
Potraviny medzimesačne zlacneli o 1,5 percenta a ich medziročný rast sa spomalil na 0,7 percenta, čo je najnižšia úroveň za posledné mesiace. Podľa analytikov ide o kombináciu viacerých faktorov vrátane sezónnych vplyvov a jednorazových efektov.
„Cestu nadol inflácií v marci dláždili predovšetkým potraviny, ktoré prekvapili relatívne silným poklesom cien,“ skonštatoval analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák. Po očistení o daňové vplyvy boli ceny potravín dokonca mierne nižšie než pred rokom, prvýkrát po takmer piatich rokoch.
Maloobchod je pod tlakom, Slováci začínajú šetriť už aj na potravinách
Nižší rast cien potravín sa výrazne premietol do celkovej inflácie, keďže ide o jednu z najväčších položiek v spotrebnom koši domácností. Podobne spomalil aj rast cien v niektorých službách, napríklad v rekreácii či gastrosektore.
Napriek tomu však infláciu stále ťahajú nahor iné kľúčové položky, predovšetkým bývanie a energie. Tie medziročne zdraželi o viac než šesť percent, pričom samotné energie na vykurovanie vyskočili o takmer 28 percent. Práve bývanie tak zostáva najvýznamnejším faktorom rastu cien.
Ceny alkoholu i pohonných hmôt
Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš, ceny v oblasti bývania vzrástli medziročne o 6,3 %, čo k celkovej inflácii pridalo takmer 1,4 percentuálneho bodu. Tým sa podľa neho potvrdzuje dominantná úloha tejto položky v inflačnom vývoji.
Rast cien sa pritom nevyhol ani ďalším oblastiam, vrátane zdravotníctva, alkoholu či dopravy, kde sa po predchádzajúcich poklesoch opäť prejavil rast cien pohonných hmôt. Práve vývoj cien energií a ropy predstavuje podľa analytikov najväčšie riziko do ďalších mesiacov.
Konflikt na Blízkom východe sa síce v marci prejavil len čiastočne, no jeho vplyv bude podľa odborníkov výraznejší už v apríli. Koršňák upozorňuje, že vyššie ceny pohonných hmôt sa do inflácie začali premietať až v druhej polovici mesiaca a ich dopad sa ešte len naplno prejaví.
Ceny sa vrátia na vyššie úrovne
V marci síce pohonné látky medziročne zdraželi o 1,6 percenta, no medzimesačne vyskočili až o 4,5 percenta. Podľa analytičky Wood & CompanyEvy Sadovskej ide o signál širšieho rizika, keďže energie a pohonné hmoty vstupujú do cien prakticky všetkých tovarov a služieb.
„Pohonné látky a energie slúžia ako vstup do produkcie mnohých ďalších druhov tovarov a služieb, z tohto dôvodu sa tak vyššie náklady môžu podpísať pod ich zdražovanie,“ upozorňuje. Ak by rast cien ropy pretrvával dlhšie, môže sa tento efekt postupne preniesť aj do cien potravín a služieb.
Inflácia na Slovensku spomalila, no konflikt na Blízkom východe môže ešte zamiešať karty. Majú sa Slováci pripraviť na cenové šoky?
Aj preto analytici napriek aktuálnemu spomaleniu inflácie zostávajú opatrní. Marcový vývoj bol do veľkej miery ovplyvnený sezónnymi faktormi, najmä posunom veľkonočných sviatkov, ktorý dočasne znížil ceny niektorých položiek.
V nasledujúcich mesiacoch sa tento efekt pravdepodobne otočí a ceny sa vrátia na vyššie úrovne. Koršňák preto očakáva, že marcové spomalenie je len „technické“ a inflácia sa už v apríli môže opäť priblížiť k štyrom percentám.
Tlak na verejné financie
Podobný výhľad ponúka aj Slovenská sporiteľňa, ktorá počíta s priemernou infláciou okolo štyroch percent v tomto roku. Kočiš zároveň upozorňuje, že bez vplyvu geopolitických rizík by bolo možné odhad znížiť, no rast cien energií a ropy tento pozitívny efekt kompenzuje.
V základnom scenári sa predpokladá, že ceny ropy vzrastú približne o štvrtinu, čo sa premietne nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do širších inflačných tlakov. Riziká pritom zostávajú výrazne vychýlené smerom nahor.
V prípade dlhšieho trvania konfliktu alebo jeho eskalácie by inflácia mohla opäť zrýchliť a v krajnom scenári prekročiť aj päťpercentnú hranicu. Vyššie ceny energií by sa postupne premietli do celého hospodárstva a zároveň by zvýšili tlak na verejné financie, ktoré by museli reagovať ďalšími kompenzačnými opatreniami.
