Inflácia na Slovensku vo februári mierne spomalila, no vývoj cien zostáva citlivý na domáce opatrenia aj globálne riziká. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročná inflácia vo februári 2026 úroveň 3,7 percenta, čo je najnižšia hodnota od začiatku roka 2025. Zároveň ide o podobnú úroveň, aká bola naposledy zaznamenaná v novembri minulého roka.
Rast cien bol pritom zaznamenaný vo väčšine výdavkových skupín domácností. Z trinástich sledovaných odborov zdraželo dvanásť, pričom tempo rastu cien sa pohybovalo od necelého percenta pri bytovom zariadení až po viac ako sedem percent pri reštauračných a ubytovacích službách.
Lacnejšie ako pred rokom boli iba položky v oblasti dopravy, kde ceny klesli o 0,9 percenta, najmä vďaka lacnejším pohonným látkam, nižším cenám dopravných prostriedkov či lacnejšej leteckej doprave.
Dve najväčšie výdavkové položky domácností
Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali opäť dve najväčšie výdavkové položky slovenských domácností, a to bývanie s energiami a potraviny s nealkoholickými nápojmi. Náklady na bývanie medziročne vzrástli približne o šesť percent, pričom výrazne zdražela najmä tepelná energia, ktorej cena stúpla až o 27,5 percenta. Vyššie boli aj ceny plynu a elektriny, ako aj služby súvisiace s bývaním, napríklad vodné, stočné či údržba obydlia.
Inflácia v strednej Európe ustupuje, no Slovensko začína zaostávať v raste reálnych miezd
Potraviny zdraželi medziročne o približne dve percentá. Najvýraznejší rast cien zaznamenali obilniny vrátane chleba, mlieko a mliečne výrobky či vajcia. Miernejšie zdražovanie sa prejavilo pri zelenine, hotových jedlách alebo rybách. Naopak, lacnejšie ako pred rokom bolo mäso a oleje s tukmi. Nealkoholické nápoje síce stále zdražujú dvojciferným tempom, no ide o najnižší rast cien za posledných viac než rok.
Rástli aj ceny služieb
Významne rástli aj ceny služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu a voľnočasových aktivít. Reštauračné a ubytovacie služby zdraželi medziročne o viac ako sedem percent, pričom spotrebitelia si najviac priplácajú za stravovanie.
Ceny v oblasti rekreácie, športu a kultúry vzrástli približne o šesť percent, pričom zdraželi najmä rekreačné služby či organizované dovolenky. V zdravotníctve ceny vzrástli v priemere o takmer päť percent, pričom najvýraznejšie zdraželi služby zubných lekárov.
„Vo februári infláciu najviac posúvali nahor ceny tovarov, najmä potraviny a energie. Tieto položky sa podieľali na viac ako polovici celkového medziročného rastu,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák.
Dodáva, že ďalšiu časť inflácie vytvára zdražovanie služieb spojených s cestovným ruchom, ktoré reagujú na vyššie mzdové náklady a dodatočné daňové či odvodové povinnosti firiem. V cenách sa podľa neho stále prejavujú aj dôsledky minuloročných konsolidačných opatrení vrátane vplyvu transakčnej dane.
Vplyv geopolitickej situácie
Analytici zároveň upozorňujú, že vývoj inflácie môže v tomto roku výrazne ovplyvniť geopolitická situácia. Napätie na Blízkom východe, najmä v okolí Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie energetické dopravné trasy sveta, už teraz tlačí nahor ceny ropy a zemného plynu.
Podľa Horňáka môže prípadné prerušenie exportu predstavovať zásadný zásah do globálnych energetických trhov, keďže cez tento strategický priechod prechádza približne pätina svetovej spotreby ropných kvapalín a LNG.
Napätie na Blízkom východe ovplyvňuje infláciu, ceny energií na Slovensku vzrástli o takmer sedem percent
Podobné riziká zdôrazňujú aj ďalší analytici. „Konflikt na Blízkom východe zásadne mení náš inflačný výhľad na tento rok i pohľad na riziká,“ upozorňuje analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák.
Podľa neho by pri krátkodobom konflikte inflácia síce vzrástla, no len mierne, a namiesto pôvodne očakávaného rastu mierne nad 3,5 percenta by sa mohla priblížiť k minuloročnej úrovni okolo štyroch percent.
Cenový šok
Cenový šok by sa najskôr prejavil v cenách pohonných hmôt a následne by sa postupne mohol preniesť aj do cien potravín, tovarov a služieb. Koršňák zároveň upozorňuje, že Slovensko môže byť čiastočne chránené reguláciou cien energií pre domácnosti, ktoré sa zvyčajne upravujú len raz ročne. „Vzhľadom na blížiace sa voľby nateraz nepredpokladáme zásadnejšiu úpravu cien energií pre domácnosti ani od januára budúceho roka,“ uvádza.
Podľa neho je pravdepodobnejšie, že prípadný cenový šok by štát riešil skôr cez vyššiu energetickú pomoc, čo by však zároveň zvýšilo tlak na verejné financie a potrebu budúcej fiškálnej konsolidácie.
Výraznejšie riziká by však nastali v prípade dlhšieho konfliktu, ktorý by výrazne narušil export ropy a plynu cez Hormuzský prieliv. V takom scenári by inflácia na Slovensku mohla tento rok výraznejšie prekročiť štyri percentá a zvýšené cenové tlaky by pretrvali aj počas nasledujúceho roka. Vyššie ceny energií by sa postupne premietli do cien širokého spektra tovarov a služieb, najmä cez náklady na výrobu a dopravu.
Vývoj sa môže ešte výrazne zmeniť
Na podobné riziká upozorňuje aj analytička Wood & CompanyEva Sadovská. Podľa nej infláciu v tomto roku ovplyvňuje aj pokračujúca konsolidácia verejných financií, no nové geopolitické udalosti môžu vývoj ešte výrazne zmeniť.
Ceny medzimesačne rástli najviac od roku 2023, piliermi zdražovania sú energie aj potraviny
„Z dôvodu prudkého zvýšenia cien ropy môže prísť k nárastu inflácie aj na Slovensku, najmä ak by táto situácia trvala dlhšie obdobie,“ upozorňuje Sadovská. Dodáva, že vyššie ceny energií a pohonných látok sa môžu postupne premietať do cien mnohých ďalších tovarov a služieb, keďže predstavujú dôležitý vstup do výroby a dopravy.
