Združenie miest a obcí Slovenska v reakcii na stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) k vývoju výdavkov samospráv zdôrazňuje, že interpretácia zverejnených analytických dát musí stáť na úplných dátach, porovnateľnej metodike a férovom výklade.
Ako ZMOS skonštatovalo v stanovisku, jedno nominálne porovnanie výdavkov samospráv za obdobie rokov 2007 až 2025 môže byť mediálne silné, ale samo o sebe nevysvetľuje, prečo výdavky rástli, kto o nich rozhodol a aké úlohy sa cez rozpočty miest a obcí a krajov v skutočnosti financujú.
„ZMOS nespochybňuje, že výdavky samospráv v nominálnom vyjadrení dlhodobo rástli. Za nevyhnutné však považuje odmietnuť zjednodušený záver, že samotný rast výdavkov automaticky znamená neefektívnosť samospráv. Výdavky samospráv nie sú jednoliaty balík voľných zdrojov, ale zahŕňajú zákonom uložené povinnosti, prenesený výkon štátnej správy, školstvo, sociálne služby, dopravu, odpady, energie, investície a európske projekty,“ uviedol predseda združenia Jozef Božik.
Zásadná skutočnosť
Ak RÚZ uvádza, že výdavky samospráv vzrástli z 3,8 miliardy eur v roku 2007 na 11,2 miliardy eur v roku 2025, znamená to podľa Božika nominálny rast o 7,4 miliardy eur, teda približne o 195 percent, resp. 2,95-násobok.
„Tento údaj však nemožno interpretovať izolovane. Za rovnaké obdobie vzrástli celkové výdavky verejnej správy Slovenskej republiky z 20,246 miliardy eur v roku 2007 na 65,568 miliardy eur v roku 2025. To je nárast o 45,322 miliardy eur, teda približne o 224 percent, resp. 3,24-násobok. Výdavky verejnej správy ako celku tak rástli ešte rýchlejšie ako výdavky samospráv uvádzané RÚZ,“ zdôraznil šéf ZMOS.
Výdavky samospráv vzrástli takmer trojnásobne, kvalita služieb pokrivkáva. Rybníček vidí problém v štáte
Z tohto porovnania podľa Božika vyplýva zásadná skutočnosť, že ak berieme údaje RÚZ ako východisko, potom podiel výdavkov samospráv na celkových výdavkoch verejnej správy nepotvrdzuje „alarmujúci rast“, ale naopak, pokles približne z 18,8 percenta v roku 2007 na 17,1 percenta v roku 2025.
„Inými slovami, samosprávy nie sú tou časťou verejného sektora, ktorá by v porovnaní s celým štátom výdavkovo vybočovala,“ uviedol predseda ZMOS.
Rast výdavkov nie je špecifikom samospráv
Rovnako podľa Božika treba uviesť, že podiel výdavkov verejnej správy na HDP vzrástol z 35,9 percenta HDP v roku 2007 na 47,9 percenta HDP v roku 2025. „Aj tento údaj ukazuje, že rast výdavkov nie je špecifikom samospráv, ale vývojom celého verejného sektora,“ skonštatoval Božik.
Pri debate o verejných financiách nemožno podľa ZMOS obísť ani výsledok hospodárenia štátu. „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) uvádza, že deficit verejnej správy v roku 2025 dosiahol 4,5 percenta HDP a hrubý dlh verejnej správy 61,4 percenta HDP. Verejné zadlženie zároveň prekročilo horný limit dlhovej brzdy o 9,4 percenta HDP. To je podstatný kontext, samosprávy sú dlhodobo viazané prísnymi rozpočtovými pravidlami, zatiaľ čo celkové hospodárenie štátu a verejnej správy zostáva deficitné a zadlženie rastie,“ uviedol Božik.
ZMOS preto podľa neho považuje za metodicky nepresné, ak sa rast výdavkov samospráv automaticky vydáva za dôkaz ich neefektívnosti. „Výdavky samospráv nie sú voľné peniaze starostov a primátorov. Významná časť týchto výdavkov je viazaná na prenesený výkon štátnej správy, na školstvo, sociálne služby, dopravu, odpady, výstavbu, údržbu infraštruktúry, energie, investície a európske projekty,“ vysvetlil predseda ZMOS.
Rast výdavkov samospráv treba podľa Božika vnímať aj v kontexte celkového mzdového vývoja na Slovensku. „Minimálna mzda vzrástla z 269 eur v roku 2007 na 816 eur v roku 2025, teda na viac ako trojnásobok pôvodnej úrovne. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vzrástla zo 669 eur v roku 2007 na 1 620 eur v roku 2025, teda na približne 2,4-násobok. Tento vývoj sa prirodzene premietol aj do rozpočtov miest a obcí, najmä cez mzdy, odvody a personálne náklady v školstve, sociálnych službách, úradoch, zariadeniach a organizáciách samospráv,“ pripomenul predseda združenia.
Štruktúra výdavkov miest a obcí v školstve
Osobitne dôležitá je podľa ZMOS štruktúra výdavkov miest a obcí v školstve. Podľa analytických dát totiž tvorí školstvo polovicu bežných výdavkov miest a obcí.
„V roku 2024 dosiahli výdavky miest a obcí na školstvo 3,191 miliardy eur z bežných výdavkov vo výške 6,388 miliardy eur, teda 49,96 percenta. Prakticky každé druhé euro bežných výdavkov miest a obcí tak smerovalo do školstva. Rast školských výdavkov je pritom výrazný aj medziročne. V roku 2023 predstavovali výdavky miest a obcí na školstvo 2,851 miliardy eur, v roku 2024 už 3,191 miliardy eur. Medziročne tak vzrástli o 340,2 miliónov eur, teda o 11,9 percenta. Od roku 2018 do roku 2024 sa výdavky na školstvo zvýšili z 1,745 miliardy eur na 3,191 miliardy eur, čo je nárast o 1,446 miliardy eur, teda o 82,9 percenta,“ zdôraznil Božik.
Deficit verejnej správy by mal dosiahnuť 6,2 miliardy eur, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa zhoršila
Ešte presnejšie to podľa neho ukazuje vývoj miezd vrátane odvodov v školstve. V roku 2018 predstavovali mzdy v školstve 1,292 miliardy eur. V roku 2024 už dosiahli 2,357 miliardy eur.
„To znamená nárast o 1,065 miliardy eur, teda o 82,4 percenta. Medziročne vzrástli mzdy v školstve v roku 2024 o 294 miliónov eur, teda o 14,2 percenta. Tieto čísla zásadne menia interpretáciu rastu výdavkov samospráv. Ak pri mestách a obciach tvorí školstvo približne polovicu bežných výdavkov a z výdavkov na školstvo tvoria takmer tri štvrtiny mzdy, potom nemožno rast výdavkov samospráv zjednodušene vydávať za dôkaz neefektívnosti. Veľká časť rastu je viazaná na personálne náklady v školstve, teda na zákonné a mzdové rozhodnutia, ktoré samosprávy musia premietnuť do svojich rozpočtov,“ uviedol Božik.
Spoluúčasť samospráv na eurofondových projektoch
Pri investíciách treba podľa ZMOS zohľadniť aj vyššiu spoluúčasť samospráv na eurofondových projektoch. Kým v predchádzajúcich programových obdobiach bola spoluúčasť päť percent, v aktuálnom programovom období (2021 až 2027) je to osem percent.
„Údaje RRZ za rok 2025 pritom jasne ukazujú, že pri obciach tvorili podstatnú časť vyšších príjmov prijaté transfery. Tie v roku 2025 prekonali rozpočet o 1,165 miliardy eur. Transfery spojené s európskymi zdrojmi a spolufinancovaním dosiahli 664 miliónov eur, teda o 650 miliónov eur viac oproti rozpočtu. Transfery z kapitol štátneho rozpočtu a od iných subjektov verejnej správy dosiahli spolu 3,333 miliardy eur, pričom obce nimi financovali najmä výdavky na zabezpečenie prenesených kompetencií štátu,“ uviedol Božik.
Celkové výdavky obcí
Rovnako podľa ZMOS platí, že celkové výdavky obcí v roku 2025 prekonali rozpočtovanú úroveň o 1,114 miliardy eur. Bežné výdavky boli vyššie o 436 miliónov eur, pričom za ich rastom stáli predovšetkým kompenzácie zamestnancov vo výške 243 miliónov eur a bežné transfery vo výške 227 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň uvádza, že kompenzácie boli ovplyvnené jednorazovou odmenou 800 eur a valorizáciou platov v školstve od 1. septembra 2025 o sedem percent.
Slovenská ekonomika zostane aj naďalej pod svojím potenciálom. RRZ varuje pred nemiznúcimi problémami
„To znamená, že časť rastu výdavkov samospráv bola priamo alebo nepriamo výsledkom rozhodnutí štátu. Ak štát rozhodne o platoch v školstve, ak nastaví odmeny, ak prenesie výkon kompetencií alebo ak cez obce realizuje verejné politiky, tieto výdavky sa objavia v rozpočtoch samospráv. Nie je korektné ich následne interpretovať ako dôkaz samosprávneho plytvania,“ skonštatoval Božik.
Dôležitosť investícií
Osobitne dôležité sú podľa ZMOS investície. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž uvádza, že kapitálové výdavky samospráv v roku 2025 prekonali rozpočet o 678 miliónov eur a medziročne vzrástli o 53 percent. Vlastné investície samospráv rástli medziročne o 20 percent, ale investície z prostriedkov Európskej únie vrátane spolufinancovania rástli tempom 254 percent.
„To nie je dôkaz neefektívnosti, ale dôkaz investičného cyklu, dobiehania investičného dlhu a čerpania európskych zdrojov. Do výdavkov samospráv sa premieta aj spolufinancovanie, DPH, korekcie a riziká spojené s projektmi. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pri verejných financiách za rok 2025 uvádza, že vyššie čerpanie európskych prostriedkov sa premietlo do vyšších výdavkov na spolufinancovanie s negatívnym vplyvom na saldo verejnej správy vo výške 48 miliónov eur. Pri Pláne obnovy boli vyššie výdavky na úhradu DPH vo výške 83 miliónov eur. V roku 2025 zároveň objem korekcií dosiahol 49 miliónov eur v hotovostnej úhrade a 45 miliónov eur cez zníženie pohľadávky voči fondom Európskej únie,“ zdôraznil predseda ZMOS.
Rovnaký meter pre všetkých
Združenie preto podľa Božika odmieta skratku, podľa ktorej rast výdavkov automaticky znamená rast neefektívnosti. „V rokoch 2007 až 2025 rástli ceny, mzdy, stavebné náklady, energetické náklady, náklady na odpadové hospodárstvo, sociálne služby, školstvo, verejnú dopravu aj údržbu majetku. Zároveň rástli očakávania občanov a rozsah služieb, ktoré majú samosprávy zabezpečovať,“ uviedol šéf združenia s tým, že diskusia o fragmentácii Slovenska je legitímna.
„ZMOS nepopiera, že Slovensko má veľký počet malých obcí a že zdieľanie služieb, medziobecná spolupráca a lepšia organizácia výkonu kompetencií sú potrebné. Fragmentácia však sama osebe nevysvetľuje rast výdavkov za 18 rokov. Rovnako nie je dôkazom, že samosprávy ako celok hospodária neefektívnejšie ako štát,“ vyhlásil Božik.
Slovensko je podľa rozpočtovej rady „pristaré“ na vysoký dlh
Ak chce RÚZ otvárať tému efektívnosti, ZMOS ju podľa svojho predsedu víta. „Musí však ísť o rovnaký meter pre všetkých. To znamená porovnať nielen mestá, obce a kraje, ale aj štátne úrady, ministerstvá, agentúry, štátne podniky, zdravotníctvo, sociálne systémy, obranu, verejné obstarávania, rezervy, dotácie, výdavkové opatrenia vlády a rast verejného dlhu. ZMOS preto žiada, aby RÚZ zverejnila kompletnú metodiku svojich výpočtov, aké subjekty zahrnula, ako očistila údaje o infláciu, ako zohľadnila eurofondy, spolufinancovanie, kapitálové výdavky, prenesený výkon štátnej správy, mzdy v školstve, sociálne služby, energie, korekcie projektov a legislatívne rozhodnutia štátu,“ uviedol Božik.
Načasovanie tejto témy pred samosprávnymi voľbami podľa ZMOS prirodzene vyvoláva otázku, či cieľom je odborná diskusia o lepšom fungovaní verejnej správy, alebo vytvorenie politického rámca, v ktorom majú byť samosprávy označené za problém verejných financií. „ZMOS je pripravený hovoriť o reforme, efektívnosti a dátach. Odmieta však, aby sa samosprávy stali zástupným terčom za stav verejných financií štátu,“ dodal Božik.
Výdavky obcí, miest a vyšších územných celkov sa od roku 2007 na Slovensku takmer strojnásobili. Vyplýva to z analýzy verejných financií, ktorú vypracovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Kým v roku 2007 dosahovali výdavky samospráv 3,8 miliardy eur, v roku 2025 už predstavovali 11,2 miliardy eur. Aj po zohľadnení inflácie sa ich reálny objem za posledných 18 rokov zvýšil približne o 80 percent. Rovnakým tempom rástli aj príjmy samospráv, ktoré sa zvýšili z 3,8 miliardy eur na 11,1 miliardy eur.
