Slovensko nestihlo do 11. októbra 2025 prevziať revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti (EED III) do národnej legislatívy.
Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) upozorňuje, že stále nie je známy termín, kedy Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predloží návrh zákona do pripomienkového konania. Podľa asociácie to zvyšuje právnu neistotu, odďaľuje rozhodnutia verejných investorov a brzdí rozvoj projektov energetickej efektívnosti.
Sprísnené požiadavky
EED III sprísňuje požiadavky najmä na verejný sektor, ktorý má každoročne obnoviť minimálne 3 % podlahovej plochy verejných budov. APES-SK tvrdí, že bez funkčného zákona a vykonávacích predpisov hrozí, že Slovensko bude záväzky plniť len formálne – alebo ich nebude plniť vôbec.
Centrálne zásobovanie teplom 4. generácie je kľúčom k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti miest
Predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko upozorňuje aj na riziká vo vzťahu k EÚ. „Európska komisia môže začať konanie o porušení zmluvy, čo môže viesť až k finančným sankciám. Okrem reputačného rizika hrozí aj oslabenie dôvery investorov a komplikácie pri čerpaní európskych zdrojov v oblasti energetiky a obnovy budov,“ uviedol.
Trh s garantovanými energetickými službami rastie, Slovensko však za okolitými krajinami zaostáva
Asociácia zároveň deklaruje, že sa do prípravy legislatívy zapája dlhodobo – cez pracovné skupiny aj odborné pripomienky. Cieľom má byť jasnejší rámec pre garantované energetické služby a odstránenie aplikačných nejasností, ktoré komplikujú realizáciu projektov v praxi.
„Nechceme ministerstvo len kritizovať. Aktívne komunikujeme, predkladáme konkrétne návrhy a upozorňujeme na praktické dopady jednotlivých ustanovení. Naším cieľom je, aby nový zákon nebol len formálnym splnením európskej povinnosti, ale aby reálne fungoval v praxi,“ uvádza Lauko.
„Meškanie je neprijateľné,“ odkazuje asociácia
APES-SK považuje odklady za rozpor medzi deklarovanými cieľmi zelenej transformácie a reálnym vytváraním podmienok pre ich napĺňanie. V tejto súvislosti asociácia poukazuje aj na „aktuálnu ropnú krízu a volatilitu cien komodít“ a zdôrazňuje, že „najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme vyrobiť“.
Modernizácia budovy môže byť aj na Slovensku úspešným príbehom
Podľa Lauka bude bez moderného zákona verejný sektor naďalej závisieť najmä od grantov, namiesto kombinácie verejných a súkromných zdrojov, ktorá je bežná v zahraničí.
„Ak chceme obnovovať budovy rýchlejšie, lacnejšie a kvalitnejšie, musíme prestať odkladať rozhodnutia. Energetická efektívnosť nie je ideologická téma, ale otázka ekonomickej racionality, konkurencieschopnosti a bezpečnosti štátu. Slovensko už stratilo veľa času. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšie mesiace ani dni,“ dodal.
