Narušenie výroby a námornej dopravy na Blízkom východe sa prenieslo na globálne trhy s hnojivami, chemickými surovinami aj rafinovanými produktmi. Ceny močoviny sa od začiatku roka do mája 2026 zvýšili približne na dvojnásobok. Upozornila na to Medzinárodná energetická agentúra v najnovšom vydaní správy Global Hydrogen Review.
Vývoj podľa agentúry ukázal, že vodík nie je iba možným budúcim energetickým nosičom, ale už dnes je dôležitou vstupnou surovinou pre viaceré priemyselné odvetvia. Používa sa pri výrobe amoniaku, hnojív a metanolu, pri spracovaní ropy aj v chemickom priemysle.
Blízky východ zabezpečuje približne šestinu celosvetovej výroby vodíka a patrí medzi významných dodávateľov produktov, ktoré sa z neho vyrábajú. Obmedzenie produkcie, vývozu a prepravných trás preto rýchlo ovplyvnilo dostupnosť surovín a výrobkov na svetovom trhu.
Rast cien hnojív ohrozuje potravinové reťazce
Za rastom cien močoviny stáli popri výpadkoch dodávok aj drahší zemný plyn a vývozné obmedzenia niektorých producentov. Plyn je pritom hlavnou surovinou pri konvenčnej výrobe vodíka a následne amoniaku.
Holandsko a Nemecko chcú prepojiť siete na prepravu vodíka do roku 2031
Vyššie ceny hnojív môžu zvýšiť náklady poľnohospodárov a premietnuť sa do cien potravín. Najväčšie riziko predstavujú pre krajiny, ktoré nemajú dostatočnú domácu výrobu a sú závislé od dovozu.
Kríza zároveň opätovne otvorila otázku diverzifikácie výroby a dodávok. Nízkoemisný vodík by mohol v budúcnosti znížiť závislosť od zemného plynu a od obmedzeného počtu exportných regiónov. Jeho súčasná produkcia je však stále príliš nízka na to, aby dokázala tlmiť väčšie výpadky.
Svetový dopyt prekročil 100 miliónov ton
Celkový dopyt po vodíku v roku 2025 prvýkrát presiahol 100 miliónov ton. Takmer celý objem však naďalej pochádzal z fosílnych palív bez zachytávania emisií.
Štajersko získa nový závod na zelený vodík
Výroba nízkoemisného vodíka medziročne vzrástla približne o 20 percent a priblížila sa k jednému miliónu ton. V roku 2026 by mala prvýkrát prekročiť jedno percento svetovej produkcie vodíka.
Ani rastúca výroba však podľa IEA nestačí na splnenie cieľov, ktoré štáty oznámili na obdobie do roku 2030. Rozdiel medzi politickými ambíciami a reálnou výstavbou projektov sa zväčšuje.
Projekty sa odkladajú alebo rušia
Očakávaná výroba nízkoemisného vodíka z projektov plánovaných do roku 2030 klesla medziročne o štvrtinu na 27 miliónov ton. Pri projektoch s konečným investičným rozhodnutím alebo vysokou šancou na realizáciu sa odhad znížil z desiatich na niečo vyše šesť miliónov ton ročne.
Rozvoj brzdia vysoké náklady, chýbajúca infraštruktúra a slabý dopyt. Pevné zmluvné záväzky pokrývali iba približne pätinu objemu nových dohôd o odbere. Investičné rozhodnutia však spomalili. V Európe projekty podporujú dotácie a regulačné povinnosti, ich rozvoj však brzdí pomalé zavádzanie pravidiel.
Svetová kapacita elektrolyzérov sa v roku 2025 zdvojnásobila na približne štyri gigawatty, pričom Čína sa podieľala na troch štvrtinách nových inštalácií.
