Slovensko patrí vo využívaní veternej energie medzi najslabšie krajiny Európy. V prevádzke má len štyri veterné turbíny spustené v rokoch 2003 a 2004, zatiaľ čo okolité štáty svoje kapacity výrazne rozšírili. V rozhovore pre SITA a portál SITA Energetika to uviedol Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Najväčšou prekážkou podľa neho nie je ekonomika projektov ani kapacita elektrizačnej sústavy, ale regulačné a povoľovacie prostredie. Problémom sú dlhé konania, nedodržiavanie zákonných lehôt a nejednoznačný postoj štátu. „Projekty, ktoré by sa v iných krajinách posunuli do realizácie, zostávajú na Slovensku roky zablokované v povoľovacom procese,“ povedal Lacko.
Veterná energetika môže posilniť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, tvrdí SAPI
Kriticky hodnotí aj prípravu akceleračných zón pre veternú energetiku. Viaceré samosprávy sa podľa neho o navrhovaných lokalitách dozvedeli až z médií, čo zvýšilo nedôveru a odpor verejnosti. SAPI zároveň upozorňuje, že potenciál veternej energetiky na Slovensku je výrazne vyšší, než sa často uvádza. Analýza z roku 2022 identifikovala teoretický potenciál približne 168-tisíc megawattov, najmä na západnom a východnom Slovensku.
Plán obnovy podľa Lacka nemal primárne financovať samotné veterné elektrárne, ale odstrániť administratívne bariéry, zjednodušiť povoľovanie a pripraviť stabilné prostredie pre investorov. Dôležité sú tiež investície do prenosových a distribučných sietí.
Štát by mal podľa SAPI nastaviť jasné pravidlá, dodržiavať lehoty a zapojiť obce a verejnosť už na začiatku prípravy projektov. „Ide o konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, energetickú bezpečnosť a prístup k lacnej elektrine,“ uzavrel Lacko.
Ako dnes hodnotíte stav veternej energetiky na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami?
Slovensko patrí vo veternej energetike medzi najslabšie krajiny v Európe. V prevádzke máme len štyri veterné turbíny spustené ešte v rokoch 2003 a 2004. Medzitým sa v okolitých krajinách postavili desaťtisíce nových zariadení. V celej Európe je ich dnes viac ako 100-tisíc.
Dobrým príkladom je Poľsko, ktorého energetika ešte pred niekoľkými rokmi stála najmä na uhlí. Dnes patrí medzi európskych lídrov vo výstavbe veterných elektrární. Dôvod je jednoduchý – vietor patrí medzi najlacnejšie zdroje novej elektriny a zvyšuje energetickú bezpečnosť krajiny.
Práve preto je slovenská situácia paradoxom. Dlhodobo riešime vysoké ceny energií, no zároveň prakticky nevyužívame jeden z najlacnejších zdrojov elektriny, ktorý úspešne funguje v krajinách okolo nás.
Prečo sa podľa Vás na Slovensku za posledné roky nepodarilo rozbehnúť výstavbu nových veterných elektrární vo väčšom rozsahu?
Dôvodov je viac, najzásadnejšie sú však dva. Prvým je nejednoznačný postoj štátu. Na jednej strane sa hovorí o potrebe lacnejšej elektriny a vyššej energetickej bezpečnosti.
Vláda každý rok vynakladá stovky miliónov eur na energopomoc, no zároveň v politickej debate zaznievajú vyjadrenia o veternej energii ako o nepotrebnej či škodlivej. Navyše sa rozvoj veternej energetiky často stáva predmetom politických sporov. Toto všetko vytvára živnú pôdu pre rôzne dezinformačné aktivity, ktorých svedkami sme boli v predchádzajúcom období.
Druhým problémom sú povoľovacie procesy. Príprava veterného projektu trvá na Slovensku výrazne dlhšie než v mnohých okolitých krajinách. Nejde len o množstvo potrebných povolení, ale aj o nepredvídateľnosť jednotlivých konaní a nedodržiavanie zákonných lehôt.
Výsledok je jednoduchý. Projekty, ktoré by sa v iných krajinách posunuli do realizácie, zostávajú na Slovensku roky zablokované v povoľovacom procese.
Ktoré prekážky sú dnes najzásadnejšie – povoľovacie procesy, legislatíva, odpor verejnosti, postoj samospráv, ochrana prírody, kapacita sietí alebo ekonomika projektov?
Ekonomika projektov ani kapacita elektrizačnej sústavy dnes nepredstavujú zásadný problém. Veterné elektrárne sú ekonomicky konkurencieschopné a otázka pripojenia do siete je technická výzva, ktorú úspešne zvládli mnohé európske krajiny.
Najväčšou prekážkou zostáva regulačné a povoľovacie prostredie. To sa ukázalo aj pri príprave akceleračných zón pre vietor.
Problémom nebol samotný zámer akcelerácie, ale spôsob jeho prípravy. Navyše štátom kontrolovaná spoločnosť JESS, ktorá tento proces zastrešovala, zvolila spôsob komunikácie o akceleračných zónach veľmi nešťastne. Mnohé dotknuté samosprávy sa o pripravovaných návrhoch dozvedeli až z médií. To prirodzene vyvolalo nedôveru a odpor aj v lokalitách, kde dovtedy existoval priestor na vecnú diskusiu.
Skúsenosť investorov je pritom opačná. Komunikácia s obcami patrí medzi prvé kroky ešte pred samotnou prípravou projektu. Dôvera sa totiž buduje od začiatku, nie dodatočne.
Ak má Slovensko rozvíjať veternú energetiku, potrebuje kvalitnú prípravu, odbornú diskusiu a predovšetkým predvídateľný postup štátu.
4. Aký reálny potenciál má Slovensko pri výrobe elektriny z vetra a v ktorých častiach krajiny môže byť tento potenciál najvýraznejší?
Potenciál Slovenska je výrazne väčší, než sa často prezentuje vo verejnej diskusii. Analýza, ktorú sme pripravili ešte v roku 2022 spolu s rakúskymi partnermi, identifikovala teoretický potenciál približne 168-tisíc MW inštalovaného výkonu. Ide o teoretický výpočet zohľadňujúci aj známe environmentálne a priestorové obmedzenia. Geograficky sú z tohto pohľadu zaujímavé mnohé lokality na západnom aj východnom Slovensku.
Samozrejme, nikto netvrdí, že Slovensko potrebuje či dokáže integrovať takýto objem výkonu. Tento údaj však jasne ukazuje, že tvrdenia o tom, že na Slovensku „nefúka“ alebo že krajina nemá vhodné podmienky, nezodpovedajú realite.
Ako hodnotíte využívanie Plánu obnovy a odolnosti SR pri podpore obnoviteľných zdrojov energie? Smerujú podľa Vás finančné prostriedky a reformy aj k tomu, aby mohli reálne pomôcť rozvoju veternej energetiky?
Z pohľadu veternej energetiky zatiaľ nemožno hovoriť o plnom využití príležitosti, ktorú Plán obnovy ponúka. Ak vláda vníma reformy v oblasti obnoviteľných zdrojov len ako povinnosť voči Bruselu, a nie ako nástroj na zníženie cien energií a posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky, ich prínos zostane nevyužitý.
Je to obrovská škoda. Najväčší prínos by mohli mať investície do modernizácie distribučných a prenosových sietí. Práve inteligentné siete umožňujú efektívnejšie integrovať obnoviteľné zdroje a preniesť výhody lacnejšej výroby elektriny k domácnostiam aj priemyslu.
Európske krajiny dnes súťažia o nové investície nielen výškou daní či cenou práce, ale čoraz viac aj cenovo dostupnou elektrinou. Priemyselné podniky, dátové centrá či výrobcovia batérií hľadajú lokality, kde si dokážu dlhodobo zabezpečiť stabilné dodávky elektriny za konkurencieschopné ceny. Ak Slovensko nebude rozvíjať nové zdroje výroby elektriny vrátane veternej energetiky, riskuje, že časť týchto investícií skončí v krajinách, ktoré sa na túto zmenu pripravujú aktívnejšie.
Aké povinnosti, respektíve míľniky vlastne vyplývajú vo vzťahu k veternej energetike pre Slovensko z Plánu obnovy? A aké peniaze sú na ich splnenie naviazané pre veternú energetiku? Mali sa z nich financovať aj samotné projekty?
Plán obnovy nie je primárne o financovaní výstavby veterných elektrární, hoci určité prostriedky boli alokované aj na tento účel. Jeho cieľom je najmä odstrániť bariéry, ktoré dnes rozvoju obnoviteľných zdrojov bránia.
V prípade veternej energetiky ide najmä o prípravu akceleračných zón, zjednodušenie povoľovacích procesov a vytvorenie predvídateľnejšieho regulačného prostredia. Inými slovami, Európska únia od Slovenska neočakáva, že za peniaze z Plánu obnovy postaví veterné parky. Očakáva, že vytvorí podmienky, aby ich mohli stavať investori.
Samotné veterné elektrárne totiž nepotrebujú investičné dotácie. Sú schopné fungovať na komerčnom základe. To, čo potrebujú, je funkčný a časovo predvídateľný povoľovací proces.
Ak sa podarí odstrániť administratívne prekážky, výsledkom budú nové investície, vyššia energetická bezpečnosť a viac cenovo dostupnej elektriny pre priemysel aj pre domácnosti.
Slovensko pripravuje akceleračné zóny pre veternú energiu. Ako hodnotíte tento proces vrátane pripomienkovania strategického dokumentu zo strany verejnosti, samospráv a dotknutých subjektov? Bol podľa Vás postup štátu a Ministerstva hospodárstva SR dostatočne transparentný a odborne pripravený?
Príprava akceleračných zón mohla byť významným krokom vpred. Namiesto toho ukázala, čo sa stane, ak sa podcení participácia regiónov a samospráv.
Pri projektoch, ktoré zasahujú do územia a života miestnych komunít, je nevyhnutné viesť dialóg od samého začiatku. Ak tento krok chýba, vzniká nedôvera, ktorá následne komplikuje celý proces. Slovensko potrebuje menej administratívnych cvičení a viac reálnej práce s regiónmi, obcami a verejnosťou.
Navyše, nie som si istý, či je v EÚ iná krajina, kde vláda venuje viac energie diskusii o plyne a jadre než rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Dnes už viac ako 75-tisíc domácností má praktickú skúsenosť s fotovoltikou, niektoré aj v kombinácii s tepelným čerpadlom či batériou, pričom vidia, že im to šetrí peniaze. Tak prečo by to nefungovalo vo veľkom aj v prípade vetra?
Obávam sa, že účet za tento populistický prístup k energetike zaplatíme všetci.
Čo by mal štát urobiť, aby sa príprava veterných projektov zrýchlila, ale zároveň zostala zachovaná ochrana prírody, záujmy dotknutých obcí a dôvera verejnosti?
Najväčšou chybou je stavať ochranu prírody, záujmy obcí a rozvoj veternej energetiky proti sebe. Vo väčšine európskych krajín tieto ciele fungujú súčasne.
Štát by mal v prvom rade nastaviť jasné a predvídateľné pravidlá. Investor musí vedieť, aké podmienky má splniť, obec musí vedieť, aké prínosy jej projekt prinesie, a verejnosť musí mať prístup k pravdivým informáciám. Rovnako dôležité je dodržiavanie zákonných lehôt. Dnes nie je problémom len prísnosť povoľovacích procesov, ale aj ich nepredvídateľnosť. Projekty sa často zdržujú mesiace či roky bez jasného dôvodu.
Kľúčom k úspechu je skorá komunikácia s obcami a obyvateľmi. Skúsenosti zo zahraničia nám ukazujú, že tam, kde sa ľudia zapoja do diskusie od začiatku a poznajú fakty o projekte, je miera akceptácie výrazne vyššia. Slovensko nepotrebuje slabšiu ochranu prírody. Potrebuje efektívnejšie procesy, kvalitné odborné posudzovanie a štát, ktorý dokáže rozhodovať v primeranom čase a zároveň nebude vysielať zmätočné signály občanom.
Tu nejde o ideológiu ani o zelenú politiku. Ide o konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, energetickú bezpečnosť a prístup k lacnej elektrine.
Kto je Ján Lacko?
… je členom výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky, v ktorej pôsobí nepretržite od roku 2011. Dlhodobo sa venuje podpore udržateľnej energetiky a presadzovaniu priaznivého legislatívneho a podnikateľského prostredia pre obnoviteľné zdroje energie (OZE) na Slovensku. V SAPI je zodpovedný za agendu veternej energetiky. V sektore OZE pôsobil v medzinárodných spoločnostiach na rôznych pozíciách od roku 2006. V súčasnosti riadi prípravu projektov OZE na Slovensku.
