Rozširovanie EÚ sa po vstupe Chorvátska v roku 2013 fakticky zastavilo. V Európe určitá „integračná únava“. Geopolitické precitnutie však priniesla ruská agresia voči Ukrajine. Ako poznamenal Miroslav Wlachovský: „Mnohí sa spamätali a zistili, že nemáme veľa času, nemôžeme zaháľať a potrebujeme ten projekt dokončiť, aby sme si zaistili vlastnú bezpečnosť zintegrovaním západného Balkánu“.
Milan Nič súhlasí, že vojna na Ukrajine zásadným spôsobom zmenila paradigmu rozširovania. Politika rozširovania sa sa stala nástrojom bezpečnostnej politiky. Milan Nič dodáva, že integračné ambície Ukrajiny a Moldavska zdynamizovali aj uvažovanie o balkánskej šestici krajín (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko.)
Čierna Hora ako „nízko visiace ovocie“
V súčasnom pelotóne kandidátskych krajín jednoznačne vyčnieva Čierna Hora. S populáciou približne 600-tisíc obyvateľov, čo Nič prirovnal k „Bratislave a okoliu“, predstavuje pre EÚ minimálnu rozpočtovú záťaž. Summit v Tivate potvrdil, že Podgorica je v poslednej fáze prístupového procesu a existuje reálna šanca, že do niekoľkých mesiacov ukončí rokovania o členstve.
Čo ak zomrie dalajláma? Ľudské práva už nie sú prioritou USA pri rokovaniach s Čínou, vraví slovenský expert
Slovenská diplomacia zohrala v minulosti pri nezávislosti Čiernej Hory kľúčovú rolu. Nič však s poľutovaním konštatuje, že dnešná Bratislava túto agendu už tak aktívne netlačí. „Keby sme mali inú slovenskú diplomaciu, tak pri oslavách 20. výročia nezávislosti by tie vďakyvzdania z Podgorice smerom na Slovensko boli výrazné,“ podotkol.
Balíkový prístup a Srbsko
Na opačnom póle stojí Srbsko, ktoré je kľúčovým hráčom regiónu, no jeho cesta do EÚ je komplikovaná vnútropolitickými hrami prezidenta Aleksandara Vučića a nedoriešeným konfliktom s Kosovom.
Milan Nič kritizuje snahy o tzv. „balíkový prístup“, kde by sa čakalo na pripravenosť najpomalšieho článku. Podľa neho je tento prístup nereálny, pretože členské štáty ako Holandsko či škandinávske krajiny by nikdy neschválili vstup krajiny, ktorá negarantuje úroveň právneho štátu.
Čína nepovažuje Európsku úniu za relevantného hráča v medzinárodných vzťahoch, tvrdí expert
Miroslav Wlachovský v diskusii poukázal na to, že ak EÚ nedokáže urobiť poriadok vo svojej „predzáhradke“, ťažko môže mať globálne ambície. Srbsko sa však podľa Niča často snaží „vytrucovať“ si vstup cez geopolitiku namiesto reálnych reforiem.
„Prezident Vučić sa v Číne tváril ako ďalšia provincia Číny, nie ako krajina, ktorá chce vstúpiť do EÚ,“ poznamenal Nič na margo srbského balansovania medzi Východom a Západom.
Nový vietor z Berlína a Paríža
Nádej na odblokovanie procesu prináša nemecko-francúzska iniciatíva, ktorá navrhuje fázovanú integráciu, kde by kandidátske krajiny získavali prístup k častiam inštitúcií a jednotného trhu ešte pred plným členstvom. Milan Nič to vníma ako cestu, ako prekonať frustráciu v regióne bez toho, aby sa čakalo na zdĺhavú ratifikáciu vo všetkých 27 parlamentoch súčasných členských krajín Únie.
Varuje však pred unáhlenými krokmi: „Ak urobíme rozširovací proces zle a narýchlo, prispejeme k veľkému rozvoľneniu samotnej Únie a celé sa nám to rozpadne“.
Ústup Slovenska z balkánskych pozícií
Zaujímavým a kritickým bodom rozhovoru bol pohľad na aktuálny stav slovenskej diplomacie. Wlachovský aj Nič sa zhodujú v kritickom pohľade na aktuálny stav slovenskej diplomacie.
Slovensko stratilo svoj niekdajší výtlak v regióne. Kým v minulosti boli slovenskí diplomati považovaní za expertov, ktorí „vedia spriechodniť veci“, dnes sa Slovensko dostalo skôr do polohy „hlasnej trúby“ Belehradu.
„Slovensko dnes nemá v tomto žiadnu hru ani záujem a je to strašná škoda, pretože dnes sa veci v Európe menia,“ uzavrel tému Miroslav Wlachovský.
Milan Nič však ostáva v otázke západného Balkánu „miernym optimistom“ a verí, že do roku 2028 sa podarí dosiahnuť v procese rozširovania výrazný posun, ak sa podarí udržať konštruktívny prístup Berlína a ďalších kľúčových hráčov.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- Kedy sa pre krajiny západného Balkánu začal integračný príbeh.
- Ako nemecko-francúzsky dokument o 9 krokoch mení pravidlá hry pre kandidátske krajiny.
- Aké sú výsledky Tivatského samitu.
- V čom spočíva „bulharská brzda“ pre Severné Macedónsko a prečo je zmena ústavy v Skopje nevyhnutná.
- Akú rolu zohrali na Balkáne slovenskí diplomati ako Miroslav Lajčák či František Lipka.
