BRATISLAVA/SARAJEVO 5. marca (WEBNOVINY) – Slovenskí vojaci v Bosne a Hercegovine sú od tohto týždňa dôležitými hráčmi na juhu krajiny. Prebrali si totiž velenie celej južnej časti operácie ALTHEA. K ich povinnostiam patrí monitorovanie bezpečnostnej situácie, kontakt s miestnym obyvateľstvom a demonštrácia prítomnosti bezpečnostných jednotiek EÚ. V súčasnosti sú slovenskí vojaci v teréne len niečo vyše týždňa a v krajine len o málo dlhšie ako dva týždne.
Preberajú si úlohy po svojich nemeckých predchodcoch. Chodia po okolí a stretávajú sa s miestnymi autoritami, často chodia aj do vzdialenosti troch hodín cesty od LOT housu. “Otvorený zber informácií, prezentácia v priestore, pýtanie sa na bežné otázky, čo sa týka štúdia, sociálneho zabezpečenia alebo platov,“ vymenoval niektoré úlohy svojho tímu veliteľ LOT housu Foča kapitán Vladimír Hulej.
„Zatiaľ sa ešte len obzeráme, pretože sme nastúpili do misie až 14. februára, tak sa zoznamujeme s novým priestorom, s novými ľuďmi,“ vysvetlila desiatnička Gabriela Kuníková, ktorá je zdravotníčkou slovenského kontingentu. Je zároveň jedinou ženou v tejto rotácii v Bosne a Hercegovine. „Zatiaľ tie pocity sú dobré, myslím si, že sme sa celkom začlenili s chlapcami a nemáme žiadne problémy. Samozrejme, že ako vojaci musíme byť ako jeden, ale zatiaľ žiadne problémy nie sú a dúfam, že ani nebudú,“ odpovedala na otázku, či sa ku nej jej mužskí kolegovia chovajú gavaliersky.
„Stretli sme sa bezprostredne s obyvateľmi, je to pokoj, prijímajú to veľmi kladne, možno preto, že sme zatiaľ v srbskej časti – Republike Srpskej, kde Slovákov a celkovo Slovanov berú veľmi pozitívne,“ tvrdí čatár Juraj Cibulák z LOT housu Foča. LOT tímy označujú aj ako LOT housy, keďže tieto tímy nesídlia na vojenských základniach, ale vojaci pracujú a žijú v prenajatých domoch priamo v priestore dislokácie. Podľa Cibuláka s nimi susedia nemajú absolútne žiadny problém, prítomnosť vojsk je pre miestnych navyše aj zdrojom príjmov. „Miestni ľudia sú priateľskí, zatiaľ sme nezbadali žiaden konflikt alebo náznaky agresívnych gest alebo niečoho takého voči nám,“ tvrdí Hulej.
V Bosne a Hercegovine v tábore Butmir 2 v Sarajeve pôsobila do 17. decembra 2010 slovenská strážna jednotka. Tento rok začali v Bosne pracovať aj takzvané LOT tímy (Liaison Observation Team – styčný pozorovací tím). Tri slovenské LOT tímy vo Foči, Novo Sarajevo a Višegrade, ktoré majú po 11 vojakoch, začali od 1. marca veliť operácii na juhu krajiny. Ďalší štyria príslušníci Ozbrojených síl SR by mali od marca pôsobiť na veliteľstve EUFOR Juh. Momentálne má Slovensko v jedinej vojenskej misii na Balkáne 46 vojakov. Jeden z nich – veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Rudolf Herich – plní funkciu slovenského národného predstaviteľa, ktorý je okrem iného povinný mať prehľad nad slovenskými jednotkami zasadenými do priestoru operácie.
„Atmosféra celkovo v Bosne a Hercegovine je pokojná. Je vidieť ešte tie stopy vojny, ktoré tu boli,“ tvrdí Cibulák. Ako tvrdí, v oblasti, kde pôsobia, nie je príliš cítiť ani etnické napätie. Aj brigádny generál Pavel Macko z Generálneho štábu Ozbrojených síl SR tvrdí, že misia nie je nebezpečná, no prikladá jej veľkú dôležitosť. Do misie posielali najmä dôstojníkov a starších poddôstojníkov, ktorí sú schopní komunikovať s miestnym obyvateľstvom a zbierať informácie a v prípade zvýšenia napätia aj podávať neskreslené informácie. „Situácia je momentálne stabilizovaná, ale krehká,“ popísal atmosféru v krajine Macko.