KOŠICE 5. augusta (WEBNOVINY) – Ústavný súd SR (ÚS) v prvom polroku tohto roku konštatoval porušenie práv maloletých detí v dvoch nálezoch.
Ako v utorok informovala hovorkyňa ÚS Anna Pančurová, sťažovatelia v nich namietali porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote. Porušovateľmi práv maloletých boli Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Bratislave.
Nesprávne uznesenie súdu zrušili
Predmetom sporu, ktorý rozhodoval Okresný súd Dolný Kubín, bolo začatie exekučného konania voči sťažovateľom ako dedičom po poručiteľovi vo veci zaplatenia jeho záväzkov z obchodných vzťahov veriteľom.
Ústavný súd rozhodol, že základné právo maloletých detí na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie bolo porušené postupom Okresného súdu Dolný Kubín. Zrušil uznesenie OS Dolný Kubín a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že okresný súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu a musí postupovať v súlade s jeho rozhodnutím.
V druhej sťažnosti, ktorá svojím obsahom vďaka médiám zaujala aj pozornosť širokej verejnosti, namietala sťažovateľka zastupujúca maloletých rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní o návrat detí do krajiny obvyklého pobytu.
Ústavný súd sa opieral o justíciu Únie
„Ústavný súd sa pri rozhodovaní o tejto veci opieral o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, tzv. Haagsky dohovor, musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je záujem dieťaťa. ESĽP zdôrazňuje, že vnútroštátne orgány sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by dieťaťu v prípade návratu hrozila,“ hovorí predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.
Doložila, že krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia a toto preskúmanie musia súdy aj náležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.
„Krajský súd odmietol návrh sťažovateľky na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru detskej psychológie napriek tomu, že predložené správy psychológa signalizovali možnosť psychickej traumy nariadením návratu maloletých detí do Francúzskej republiky. Pri rešpektovaní zásady prihliadania k najlepšiemu záujmu dieťaťa mal krajský súd tvrdenie matky maloletých detí o možnosti vzniku psychickej ujmy náležite preskúmať, zohľadniť pri svojom rozhodovaní a následne posúdiť adekvátnosť primeraných opatrení na ochranu prevažne materiálneho charakteru navrhnutých otcom,“ uviedla Macejková.
