KOŠICE 3. februára (WEBNOVINY) – Plénum Ústavného súdu SR dnes nevyhovelo podaniu generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a rozhodlo, že podmienka mať čestné vyhlásenie 20 000 občanov SR s trvalým bydliskom na území Slovenska pre registráciu cirkvi štátom nie je protiústavná. Súd dospel k záveru, že registrácia cirkvi nie je nevyhnutnou podmienkou možnosti slobodne prejavovať svoju vieru.
Generálny prokurátor podaním na ústavný súd 5. februára 2008 napadol ústavnosť viacerých ustanovení novelizovaného zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Ako vyplýva z podania, generálny prokurátor označil najmä početný cenzus 20 000 čestných vyhlásení za protiústavný a diskriminačný, ale napadol aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona, ktoré podľa jeho názoru obmedzujú práva jednotlivca v náboženských otázkach.
Ústavný súd v stručnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že SR ako demokratický štát je oprávnený ustanoviť podmienky pôsobenia cirkvi a náboženských spoločností a vyjadriť ich v inštitúte registrácie pri udeľovaní statusu právnickej osoby. Stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená, že jej príslušníci sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu prejavu vyznania, čiže nie je porušené ich právo na slobodu vierovyznania, a preto napadnuté ustanovenia nie sú v rozpore s ústavou. Početný cenzus potrebný pre registráciu nie je podľa ústavného súdu nevyhnutnou podmienkou výkonu práva slobody vierovyznania a náboženská sloboda je vnímaná ako individuálne právo. Zdôraznil, že ani vyžadovanie príslušných osobných údajov pri registrácii nie je neprimeraným zásahom do základného práva na rodinný a súkromný život, a tieto údaje zbierané cirkvami podliehajú osobitnej ochrane pred zneužitím.
Prokurátor v podaní namietal aj nesúlad napadnutých ustanovení s Dohovorom o právnom postavení utečencov. Tu ústavný súd argumentoval, že registrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je nevyhnutnou podmienkou výkonu ich práva náboženskej slobody na území Slovenska, ktorú im na rovnakej úrovni ako občanom SR zaručuje ratifikácia dohovoru.
K prokurátorom namietanému nesúladu ustanovení zákona, podľa ktorých rodičia rozhodujú o náboženskej orientácii dieťaťa, s Dohovorom práv dieťaťa, súd uviedol, že členské štáty dohovoru uznávajú práva a povinnosť rodičov usmerňovať dieťa pri výkone jeho práva spôsobom zodpovedajúcim jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam. Dohovor pripúšťa, že slobodu dieťaťa prejavovať náboženstvo alebo vieru možno podrobiť určitým, zákonom predpísaným obmedzeniam. Ústavný súd konštatoval, že zákonné určenie hranice 15. roku veku dieťaťa teda nie je nerozumným a neprimeraným obmedzením, ako to tvrdí generálny prokurátor.
Po vyhlásení predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková informovala, že k nálezu bude pripojené odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa.
SITA