Niektoré firmy sú ako jednorožci. Sú jednoducho iné a jediné svojho druhu. Nesústredia sa len na zisk a spolu s nimi sa posúva vpred aj celý región, v ktorom pôsobia. Taká je aj rodinná firma Unico Modular, ktorá na prvé miesto nekladie produkty, ale ľudí, ktorí ich vyrábajú.
Unico Modular sídli v českých Vizoviciach a jej kľúčovým produktom sú obytné kontajnery. Pre vizovickú komunitu pripravuje aj netradičné aktivity, ako napríklad hudobný festival pre rodiny Unico(rn) Mania či budovanie komunitného centra. Pripomína tak, že je prirodzené žiť a zabávať sa.
Viac o fungovaní firmy prezradil v rozhovore pre agentúru SITA šéf spoločnosti Lukáš Rudy. Ide už o druhú generáciu rodiny Rudy, ktorá sa venuje podnikaniu v oblasti modulárnych stavieb.
Čomu sa venuje Unico Modular ako svojmu hlavnému produktu?
Unico Modular vyrástlo na výrobe obytných kontajnerov. Sú základom našej výroby už od samotného začiatku, a teda od roku 1991. Odvtedy, samozrejme, prešli mnohými zmenami a vylepšeniami, aby vyhovovali aktuálnym normám aj náročným zákazníkom, najmä na západných trhoch, hlavne v Nemecku a Beneluxe.
Koľko kontajnerov ročne vyrobíte? Koľko z nich ostáva v Česku či na Slovensku?
Každý rok je to iné – počty závisia od toho, v akej špecifikácii kontajnery vyrábame. Tých najjednoduchších vieme vyrobiť približne 3 500 ročne. No keďže sa primárne orientujeme na high-tech moduly, celkový objem výroby je okolo 2 500 modulov ročne. Na Slovensku ich aktuálne zrejme nenájdete. V priemere tu realizujeme projekt raz za tri roky. V Česku je to jeden projekt ročne. Väčšina produkcie, zhruba 90 až 95 smeruje primárne na západ.
Pri modulárnej stavbe dokážeme dosiahnuť lepšie parametre ako pri klasickom stavebníctve.
V čom sú vaše kontajnery tak výnimočné, že je o ne v zahraničí taký veľký záujem?
Unikátne sú najmä svojím využitím. Väčšina našich kontajnerov spĺňa normy napríklad pre nemecké školstvo a aj pre nemecké laboratória či zdravotné zariadenia. Už náš najnižší štandard je nastavený na vysokú úroveň. Dokážeme dosiahnuť parametre, ktoré sú lepšie ako pri klasickom stavebníctve. Rozdiel je napríklad v rýchlosti – to, čo by sa stavalo dva až tri roky, my väčšinou dokážeme dodať do pol roka.
Ktorý segment klientov je pre vás najzaujímavejší?
Primárne sa zameriavame na školstvo. Napríklad Nemecko prechádza už niekoľko rokov obrovskou obnovou škôl zo 60. až 90. rokov. Modulárna škola z našej produkcie v tomto procese funguje tak, že vyrobí dvojča škole, ktorá sa môže dva až tri roky rekonštruovať. Kým bude škola opravená, učia sa deti v modulárnej škole. Potom sa modulárna škola rozoberie a presunie sa, aby mohla byť znovu použitá ako škola v inej obci. Vďaka vysokej technickej úrovni môžu naše modulárne budovy bez problémov slúžiť celú dekádu, takže ide o udržateľné riešenie, pretože budovy sú opakovane recyklované.
Používate vo výrobe vyšší stupeň automatizácie? Alebo ide stále o tvrdú ručnú ľudskú prácu? Integrujete do výrobného procesu nejaké novinky, robotické súpravy, aby práca bola rýchlejšia a precíznejšia?
Zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť spôsob, ako tak rýchle modifikovať robotov, aby zvládali tak dynamicky sa meniacu výrobu, ako je tá naša. Hoci hovoríme o sériovej výrobe, priemerná dĺžka série je asi tri mesiace. Zatiaľ sme nenašli nikoho, kto by nám robotické linky dokázal tak rýchlo modifikovať. V budúcnosti to chceme zmeniť – rekonštruujeme celé výrobné zariadenie a v priebehu troch rokov by sme mali byť v nových halách, ktoré už práve s automatizáciou a robotizáciou počítajú.
Akým spôsobom viete byť atraktívni pre mladých ľudí, ktorí skončia školy? Súvisí modernizácia aj s novou generáciou zamestnancov, ktorí k vám prídu?
Určite áno, neustále výrobné procesy upravujeme a s každou ďalšou zmenou sa ich snažíme viac automatizovať a digitalizovať. Mladšia generácia už nemá záujem robiť prácu, ktorú dokáže spraviť automat. Preto sa snažíme mladšiu generáciu viac motivovať, aby mala záujem skôr roboty programovať, ako robiť prácu ručne.
Plánujete aj vlastné školiace stredisko pre novú generáciu programátorov?
Už na tom pracujeme. Najviac je to vidieť práve na našich výrobných centrách pre okná a elektrické rozvádzače, kde výroba už pokročila a je vo veľkej miere automatizovaná.
Umelá inteligencia je budúcnosť , no dnes ešte nie je v stave plošnej implementácie.
Priemysel a výroba komodít ako taká bude čeliť v najbližších rokoch viacerým výzvam. Do témy výroby produktov zasahuje napríklad rozšírená realita či umelá inteligencia. Ako sa staviate k umelej inteligencii a jej zásahu do priemyslu, ste jej fanúšikom, či máte skôr obavy?
Som veľký fanúšik umelej inteligencie a machine learningu, ale veľmi opatrne pristupujem k otázke, v ktorých častiach výroby môže byť umelá inteligencia aplikovateľná. Zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť model, ktorý by napríklad z výkresov dokázal spracovať dáta tak detailne, ako dnes dokážu ľudia. Určite to budúcnosť je a budeme na tom ďalej pracovať, ale nemyslím si, že momentálne to je v stave plošnej implementácie. Moje nadšenie smeruje k tomu, aby sme na týchto projektoch pracovali s univerzitami.
Rozšírená realita je tiež jednou z vecí, ktoré prišli do hry s nastupujúcou digitalizáciou. Aký potenciál vidíte v nej?
My to vnímame ako pozitívnu výzvu s obrovským potenciálom. Naše produkty smerujú prevažne do zahraničia a je nákladné vysielať zakaždým montážny tím. Od zmiešanej reality si sľubujeme práve to, že budeme schopní navigovať lokálnych remeselníkov pri servise či montáži nielen našich modulov. Veríme, že v spolupráci s univerzitami dokážeme vytvárať programy, ktoré to umožnia.
Chceme sa dopracovať sa do štádia, kde servis bude viac pripomínať videohru ako skutočnú robotu.
Plánujete si vytvoriť samostatné IT pracovisko, ktoré by firmu prepájalo s ľuďmi na druhej strane sveta?
Áno, očakávame, že už na budúci rok založíme vlastný programátorský tím. Dokázali by sme digitalizovať nielen výrobu, ale aj následný servis flotily kontajnerov. Vidíme v tom obrovský potenciál a budúcnosť nielen pre nás, ale aj pre ostatné odvetvia priemyslu. Študenti a absolventi sú tí, ktorých miera kreativity nám môže pomôcť dosiahnuť náš ciel – aby servis viac pripomínal videohru ako skutočnú robotu.
Jediná istota je zmena. To, že to dnes funguje, neznamená, že to budeme robiť aj zajtra.
Ste inovatívna firma, odlišná, naozaj ste tak trochu jednorožec. Odkiaľ pochádza tento dôraz na inovácie? Je to rodinná tradícia, práca technológov, či vy sám ste posadnutý neustálym zdokonaľovaním a napredovaním?
Historicky to bol môj otec, ktorý vždy chcel vyrábať lepšie a inovatívnejšie ako konkurencia. To mu dlhé roky dávalo náskok, pretože dokázal vyrábať veci, o ktorých ostatní len rozprávali. Dnes máme na stene motto: „Jediná istota je zmena“, ktoré nám každý deň pripomína, že aj keď dnes niečo funguje, neznamená to, že to budeme robiť aj zajtra. Trh je jediný sudca, ktorý rozhodne, či sme ešte stále relevantní. Ten nám bude ukazovať, kam ďalej vedie cesta pre našu firmu.
Ako ste po otcovej smrti zariadili, aby firma udržala jeho odkaz hodnotovo, ľudsky, ale aj tlakom na kvalitu? Čo ste naopak urobili možno inak, aby rodinná firma zostala na trhu?
Paradoxne, myslím, že sme nezmenili vôbec nič. Ďalej pokračujeme v tom, čo začal – v túžbe robiť veci lepšie. Tá nespokojnosť s priemerom pretrváva ďalej v nás a dúfam, že si ju udržíme aj do budúcnosti. Snažíme sa túto nespokojnosť transformovať aj do nášho okolia a snažíme sa pozitívne ovplyvňovať aj náš región.
Väčšina firiem má tendenciu ukazovať svoje úžasné produkty a služby. My sa naopak snažíme ukázať tých úžasných ľudí, ktorých máme.
Na výstave „Česť práci“ ste ukázali zamestnancov so strojmi a čo viac, celé rodiny. Je rodinné zázemie a prepojenie s firmou to, na čo sa zameriavate?
Áno, vážime si remeslo, ktoré sa predáva z generácie na generáciu, ako aj to, že sa u nás ľudia neboja zašpiniť. Je to niečo, čo sa dnes len tak nevidí. Práve preto, že ide o rodinné prostredie, tak to remeslo sa u nás ešte stále drží. Väčšina firiem má tendenciu prezentovať svoje produkty a služby. My sa snažíme ukázať tých úžasných ľudí, ktorí ich tvoria. O tom bol projekt Česť práci. Je to vzdanie holdu ľuďom, ktorí sú dôvodom, prečo firma funguje a dokáže produkty vyrábať. Je to pripomienka toho, že bez ľudskej práce vlastne nič nie je možné. A je potreba si pripomenúť, kto sú tí hrdinovia, bez ktorých by to nešlo.
Hovoríte často o regióne či komunite. Práve pre región a komunitu podnikáte aj nezvyčajné aktivity. Už tretí raz ste organizovali Unico(rn) Maniu, festival, ktorý tento rok privítal takmer šesťtisíc ľudí. Aký bol pre vás tento ročník? Ako vnímate, že z nevinnej myšlienky sa postupne stal plnohodnotný festival s hviezdou českej popovej scény Michalom Davidom?
Je to moje hobby. Prvý ročník bol oneskorenou oslavou narodenín môjho otca. Dnes je to jeden z najväčších detských dní, ktoré sú súkromne organizované – minimálne na Zlínsku. Tento event robíme úplne nekomerčne, hoci s komerčným financovaním. To znamená, že si môžeme dovoliť robiť program, ktorý by inak nebol možný. Unico Mania má atmosféru úžasnej, povedzme, že až dedinskej zábavy, ale pre obrovskú komunitu ľudí a s programom, za ktorý sa nemusí hanbiť akýkoľvek mestský festival.
Nejde nám o to, čo si o nás kto myslí. Pre nás je dôležité niečo iné, a to vytváranie komunity.
Takýto veľký event musí vytvárať istú mieru očakávania a istej „lepkavosti“ značky Unico Modular. Ako to vníma okolie – obec, zastupiteľstvo, starostka či konkurencia?
Nemyslím, že nám to vyslovene pridalo na popularite. Myslím si, že sme skôr posunuli latku toho, ako by akcie mali vyzerať. Ale pre nás je dôležitý úplne iný aspekt. Nám nejde o to, čo si o nás kto myslí. Pre nás je dôležité vytváranie komunity. Kvôli tomu má akcia taký neštandardný formát –nie je dôležité prilákať viac ľudí, ale vytvoriť akciu, kde sa stretne komunita. Tým, že to robíme zadarmo, môžu prísť aj ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť ísť na koncert alebo festival. Chceme ukázať, že je normálne sa stretávať, zabávať, a že je normálne žiť.
Naším cieľom nie je robiť jednu akciu za rok, ale skúsime vybudovať miesto, kde sa komunita môže celoročne stretávať. Preto budujeme naše komunitné centrum a máme ambície byť aktívni v meste ako takom. Dúfame, že budúci rok budeme prevádzkovať miestnu Sokolovňu, kde by sme chceli vrátiť aktivity, ktoré sa z nej za posledných 20 rokov stratili, pretože prestali byť komerčné.
Postavili ste hypermodernú budovu, a to na mieste, kde tak trochu zastal čas. Aký bude jej účel?
Tá budova by mala v konečnom dôsledku fungovať ako istý maják. Chceme ukázať, že to všetko, o čom sa hovorí, že nejde, že je nemožné, v skutočnosti možné je. A ak to zvládneme spraviť u nás, tak dúfam, že to bude zdroj inšpirácie aj pre ostatných, aby v tomto trende pokračovali ďalej. A my im určite veľmi radi pomôžeme. Takýchto centier bude potrebných čoraz viac, pretože to je jediný spôsob, ako naštartujeme naspäť aktívnu inováciu a aktívnu prípravu ďalšej generácie na rozvoj.
Vizualizácia od autora lustra, umelca Ašota Haasa
Vy sa stávate čoraz známejším aj vzhľadom na svoju kariéru, no najmä pre svoj špecifický spôsob uvažovania. Dnes je už nesporné, že zmeníte Vizovice. Ako budú vyzerať Vizovice, možno celý Zlínsky kraj, keď sa vám všetky vaše plány podaria?
Je to veľmi jednoduché. Pred viac ako 100 rokmi sa Zlín stal v industriálnym mestom vďaka jednému inovátorovi, ktorý dokázal strhnúť celú generáciu. V 80. rokoch, kúsok od Zlína, vznikol syndróm Slušovice – poľnohospodárske družstvo, ktoré vyrábalo počítače. My máme ambíciu byť ďalší takýto projekt, ktorý dokáže posunúť hranicu možného.
Chystá sa Unico Modular vaše hodnoty, ktoré manifestujete, pretaviť do reality? Budeme sa raz učiť o ďalšom Baťovi z regiónu Zlínska? Zoberiete slovo podnikateľ do novej konotácie ako človek, ktorý pomáha, ktorý inšpiruje, a ktorý po sebe niečo zanechá?
V istom zmysle áno, aj keď si myslím, že toto je úplný základ podnikania. My to veľmi často vzťahujeme k pozitívnym príkladom, ako je práve Tomáš Baťa. Ale kedysi to bolo bežné – podnikatelia pretvárali svoje okolie, aby vytvorili podmienky pre rast. Preto väčšina škôl či knižníc bolo založených podnikateľmi – aby vychovali ďalšiu generáciu k novým štandardom a mohli s nimi biznis posúvať ďalej.
Pre mňa je prirodzené na toto nadviazať. Myslím, že vlastne to máme všetci hlboko zaryté vo svojej DNA. Možno na to spoločnosť trochu zabudla – a je čas vrátiť sa k týmto koreňom.
