Vo finále Ceny Oskára Čepana (COČ) 2019 sa stretlo päť výrazných tvorivých individualít s rôznorodými prístupmi k reflexii života a bytia – Jan DURINA, Dávid KORONCZI, Milan MAZÚR, Erik SIKORA, Gabriela ZIGOVÁ. Aktuálne ich spája spoločná výstava s názvom Ekológia túžby, ktorá bude mať vernisáž už tento piatok, 8. novembra 2019 o 18.00 hod. vo Východoslovenskej galérii (VSG) v Košiciach. Kurátor výstavy Václav Janoščík oceňuje na finalistoch otvorenosť, s akou sa v umení stavajú k širším spoločenským problémom a témam. Medzinárodná odborná porota určí laureáta/laureátku ceny 29. novembra tohto roku, výstava potrvá do 1. marca 2020. COČ organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia (N-CSU).
„Žijeme v premenlivej dobe. Sme bombardovaní čím ďalej tým väčším spektrom problémov – od vojnových konfliktov, ekologických katastrof, cez populizmus, až po krízu našej vlastnej identity a schopnosti spoločenského porozumenia. Preto som rád, že sa všetci finalisti tohto ročníka zaoberajú širšími spoločenskými problémami. Dúfam, že spoločne ukážeme, že umenie nie je uzavreté do svojich estetických tém a otázok, ale naopak, predstavuje nesmierne potrebný priestor, v ktorom sa kľúčové problémy otvárajú, získavajú váhu a prístupnosť,” povedal kurátor Václav Janoščík, ktorý spolupracuje s COČ po prvý raz.
Ocenenie je jediné svojho druhu na Slovensku; ide o podujatie s 24-ročnou tradíciou, ktoré je určené vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov. Projekt od minulého roku vedie Lucia Gavulová, riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia. „Cena Oskára Čepana a jej prípravy nás tento rok mimoriadne bavia. Päť skvelých umelcov – osobností a individualít – je silnou stránku tohtoročného projektu. Ich pohľad na svet a to, ako pristupujú k tvorbe, je jedinečným zážitkom a skúsenosťou. Tešíme sa na spoločnú výstavu a Čepana v Košiciach. Vďaka Východoslovenskej galérii máme skvelé zázemie, a vďaka skvelému tímu hladkú prácu na projekte,“ povedala k prípravám očakávanej výstavy.
Spoluprácu si pochvaľuje aj riaditeľka VSG Dorota Kenderová. „Cena Oskára Čepana je jediná cena svojho druhu na Slovensku a je súčasťou medzinárodnej siete ocenení Young Visual Artist Award pre krajiny stredovýchodnej Európy. To, že táto cena doteraz nemá hosťujúcu vlastnú inštitúciu vypovedá o tom, že aj keď sú slovenskí umelci dávno súčasťou svetovej mapy umenia, stav našej zriaďovanej, ale aj nezriaďovanej galerijnej infraštruktúry je stále nestabilný. Na druhej strane je pozitívne, že cena aj vďaka týmto okolnostiam nie je viazaná len na jedno miesto a nadobudla putovný charakter. Preto sa veľmi teším, že tento ročník sa bude konať vo Východoslovenskej galérii a dúfam, že cene aj umelcom poskytneme kvalitné zázemie. COČ je dôležitou prehliadkou umenia, na výbere finalistov sa do veľkej miery odráža nálada doby, medzinárodnej poroty, a s odstupom rokov je zaujímavé sledovať aj ako sa vyvinula alebo vyvíja tvorba a osud umelcov. Dúfam že to bude zaujímavá a pozitívna skúsenosť pre všetkých. Vrátane divákov, ” uviedla pred piatkovou vernisážou.
Medzinárodná porota posudzovala tohto roku 37 vizuálnych umelcov, ktorí na začiatku aktuálneho roku reagovali na otvorenú výzvu a prihlásili sa. Na základe portfólia prác za posledné obdobie, autorského stanoviska a životopisu vybrali až piatich finalistov. V spoločnej diskusii sa zhodli v tom, že chcú dať šancu rozvinúť vybraným finalistom svoj potenciál aj v priebehu nasledujúcich mesiacov, keď budú mať možnosť pracovať na novom výstavnom diele.
Z minulého roku v členstve poroty pokračujú: Rainer Fuchs (šéfkurátor mumok | museum moderner kunst stiftung ludwig, Viedeň) a Lora Sariaslan (pedagogička na University of Amsterdam, Amsterdam); novými členmi pre obdobie rokov 2019 a 2020 sú: Vjera Borozan (kurátorka, riaditeľka projektu Artyčok TV a pedagogička na Akademii výtvarných umění, Praha), Jaro Varga (vizuálny umelec, Praha, Bratislava), Bartholomew Ryan (nezávislý kurátor, držiteľ MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College, Minneapolis, USA).
Súčasťou projektu sú aj filmové profilové medailóny finalistov Ceny Oskára Čepana 2019. Ich autorkou je dokumentaristka Vladimíra Hradecká. Vo svojej filmovej tvorbe prepája dokument s inými vizuálnymi formami umenia ako sú móda, videoart, divadlo, hudobné videá či súčasné umenie. Cieľom jej tvorby je kreatívne spracovať osobné či spoločenské otázky, vyvolať diskusiu. Je súčasťou združenia Living Documentary, ktoré je platformou pre nezávislú filmovú produkciu a spoluprácu medzi umelcami či združeniami.
FINALISTI COČ 2019:
Jan DURINA (1988, Liptovský Hrádok)
Jan Durina komunikuje so svetom cez svoje umelecké alter ego prostredníctvom obrazu, zvuku, performatívnych aktov, tvorby odevov, masiek a rôznych iných aktivít, ktoré mu v daných situáciách umožňujú čo najautentickejšie sa vyjadriť. Neupína sa tak k jednému médiu či rukopisu; jeho umením je všetko, čo môže byť vyjadrovacím prostriedkom pocitov a vnútorných stavov. Publikum si v rámci tohto procesu pripúšťa k telu niekedy viac, inokedy menej. S cieľom získania odstupu od diváka a tlmočenia určitých posolstiev dal viackrát vzniknúť novým identitám, do ktorých sa projektoval. Identita je jedno z kľúčových slov, ktoré možno s jeho tvorbou spájať. Ďalšími by boli emócie, vnútorné prežívanie, svet, príroda… Jeho výpoveď je naliehavá, lebo je bytostná. Alebo inak – bez možnosti tvorby umenia by nebol schopný bytia.
Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2007 až 2011 v ateliéri prof. Anny Tretter na Katedre nových médií Fakulty umení TU v Košiciach a od 2009 do 2010 v ateliéri fotografie na Akadémii výtvarného umenia v Krakove. V magisterskom štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre intermédií v ateliéri A. Čierneho (2012-2014). Žije v Berlíne.
Dávid KORONCZI (1990, Lučenec)
Autor je aktívny na rôznych úrovniach súčasnej umeleckej a pedagogickej prevádzky s presahmi k aktivizmu. Bdelo pristupuje k všetkému, čo si vyžadujú ich špecifiká, pričom plynule prechádza z jednej oblasti do druhej, vzájomne ich prepája a podporuje ich obsahy. Je grafickým dizajnérom, kurátorom, organizátorom a umelcom. Motivuje ho multimediálne prepájanie každodennosti s umeleckými stratégiami a komunitami. Cez komunikačné kanály umenia a kultúry v širšom zmysle skúma vzťahy v rozsahu od najbližších po geopolitické. Hľadá odpovede na otázky, súvisiace s identitou, a zároveň premýšľa o planetárnych vzťahoch a spôsoboch udržateľnejšieho a vyrovnanejšieho života. Hľadá zážitky a príbehy, ktoré vedú ku kritickému mysleniu. Autorské projekty tvorí kolektívne, model spolupráce je preňho kľúčový ako na medziľudskej, tak na medzidruhovej úrovni.
Bakalárske štúdium absolvoval na Inštitúte kreatívnej fotografie na Slezské univerzite v Opave. V rokoch 2015 až 2017 strávil magisterským štúdiom v Ateliéri IN Ilona Németh na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde je aktuálne druhým semestrom asistentom v Ateliéri vvv (vizuálne, verbálne, verejné) Martina Piačka.
Milan MAZÚR (1989, Žilina)
Autorov vizuálny jazyk balansuje na hrane spektakularity súčasnej masovej vizuality a jej preverovania, vrátane kritických a sociálnych súvislostí. Videá a filmy, ktoré tvorí, sú súčasťou širšie koncipovaných inštalácií, v ktorý často využíva kontrast obyčajnosti a expresívnej dekonštrukcie. Kontinuálne sa pohybuje medzi submisivitou umelej sladkosti konzumnej kultúry a všadeprítomnosťou existenciálnej úzkosti. Súvisí to s autorovým pocitom mentálneho vyprázdňovania viacerých oblastí súčasnej spoločnosti, najmä v sociokultúrnej a verejnej sfére, na ktoré reaguje. Z formálneho hľadiska sa venuje skúmaniu stratégie budovania video esejí v kontexte pohyblivého obrazu, experimentálneho filmu a site-specific. Za svoje témy označuje napríklad vyprázdnenú naráciu, magický realizmus, symptómy súčasnej globalizovanej spoločnosti, senzualizmus…
Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2009 až 2013 na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici, v Ateliéri intermédií u Miroslava Nicza. V magisterskom štúdiu pokračoval na pražskej UMPRUM (2013-2016), v Ateliéri intermediálnej konfrontácie u Jiřího Davida a Milana Saláka, kde v roku 2018 získal aj doktorandský titul. Žije v Prahe.
Erik SIKORA (1986, Košice)
Inšpirovaný rôznymi vplyvmi nachádza najprirodzenejší spôsob vyjadrenia cez performatívne stratégie. Obsahy, ktoré touto formou tlmočí, sa týkajú problematických otázok počnúc národnou identitou, až po ekológiu a udržateľnosť. Jeho výstupy majú často podobu prednášky alebo koncertu, väčšinou mimo priestoru galérie. S divákom vtedy komunikuje naživo, v opačnom prípade prostredníctvom nahratého videa, ktorého je hlavným protagonistom. Predkladá svoje teórie, nápady, pozorovania, ktoré zväčša dospievajú k určitému záveru, napríklad aj v podobe manuálu, návodu. Má rád, keď majú ľudia k jeho výstupom voľný prístup aj mimo inštitucionálnu prevádzku umenia (preto ich sprístupňuje a šíri na webe), keď si záznam môžu pozrieť vtedy, kedy majú čas a chuť.
V rokoch 2005 až 2011 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde postupne prešiel ateliérmi Nových médií I. Michaela Bielického a Markusa Huemera, Maľby II. Vladimíra Skrepla, hosťujúcej pedagogičky Magdaleny Jetelové, Konceptuálnej tvorby Miloša Šejna a Tomáša Vaněka a hosťujúceho pedagóga Floriana Reithera a Gelitin Group.
Gabriela ZIGOVÁ (1989, Košice)
Zaujíma ju človek ako jednotlivec, ale aj ľudia ako masa a s tým súvisiace špecifické sociálne situácie. Od toho možno odvodiť záujem o prácu s ľudským telom, a to formou performance alebo rôznych presahových vyjadrení (tanec, gestický prejav, divadlo). Fotografia je pre ňu prirodzeným záznamovým prostriedkom. V rámci site-specific pracuje s duchom miesta a obyčajne v širšom politickom kontexte. Umenie je pre ňu spôsobom komunikácie, ktorú vedie v intuitívnom a osobnom duchu. Aktuálne má na jej tvorbu najvýraznejší vplyv metropola Londýn, v ktorej žije, pracuje a popritom sa usiluje naplno koncentrovať na umeleckú tvorbu, čo je vyčerpávajúce i fascinujúce zároveň.
V roku 2015 ukončila magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, v Ateliéri In Ilony Németh, na Katedre intermédií. Počas štúdií sa zúčastnila štipendijných pobytov na Fakulte výtvarných umení Vysokej školy technickej v Brne a Akadémii umení vo Viedni.
Laureáta/laureátku 24. ročníka COČ čaká dvojmesačný rezidenčný pobyt v New Yorku, v spolupráci s Trust for Mutual Understanding a Residency Unlimited, finančná odmena vo výške 3 000 eur, samostatná výstava a podpora N-CSU pri zaistení ďalších výstav, projektov a prezentácií na Slovensku a v zahraničí.
Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, od roku 2018 v partnerstve s platformou Collective. Od roku 2018 je spoluorganizátorom ceny platforma na podporu umenia collective. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.
Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.
Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia
Spoluorganizátor: Collective, Východoslovenská galéria Košice
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partner: J&T Banka, Košický samosprávny kraj
Partneri: Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, Young Visual Artists Awards
Komunikačný partner: SKPR STRATEGIES
Mediálni partneri: Denník N, RTVS, Rádio Devín, Rádio_FM, SITA, WebNoviny.sk, Artalk.cz, Vlna
Zuzana Golianová / Mediálna podpora COČ 2019
5. november 2019, Bratislava
Inzercia