Eskalácia vojny na Blízkom východe vyvoláva silné ekonomické dôsledky po celom svete. Ceny ropy prudko rastú, útoky zasahujú ropnú infraštruktúru aj lode v Perzskom zálive a niektoré krajiny už pripravujú opatrenia pre možné nedostatky paliva.
Podľa premiéra sa Slovensko nachádza v „unikátnej krízovej situácii“, keďže napriek nesúhlasu s rozhodnutím o ukončení dovozu ruských surovín rátalo s tým, že ruský plyn a ropu bude môcť využívať do roku 2027.
Slovenská strana ponúkla ukrajinským partnerom pomoc vo forme ľudských kapacít na opravu ropovodu Družba, no spätná väzba bola taká, že to v tejto chvíli nie je potrebné.
Členské štáty IEA majú v súčasnosti viac než 1,2 miliardy barelov štátnych núdzových zásob, ďalších 600 miliónov barelov majú podniky v súlade s vládnymi nariadeniami.
Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že Slovensko opakovanie žiadalo Ukrajinu o možnosť toto miesto navštíviť, aby mohlo byť súčinné pri prípadnej oprave.
Ropa po otvorení trhov vyskočila približne o desať percent k úrovni 80 dolárov za barel, v niektorých momentoch až na 82 dolárov, čo je najviac od začiatku roka 2025.
Napätie na Blízkom východe po víkendových americko-izraelských útokoch na Irán opäť otvára otázku, ako veľmi je Európska únia zraniteľná voči globálnym energetickým krízam a rastu cien ropy a plynu.
Dôjde k ďalšiemu ochromeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý by tak mohol zosilniť svoje volanie po obnovení dodávok z Ruska, napríklad plynovodom Nord Stream II?