Eskalácia konfliktu na Blízkom východe začína výrazne zasahovať globálnu ekonomiku. Ceny ropy prudko vzrástli a severomorská ropa Brent opäť prekonala hranicu 100 dolárov za barel. V stredu vyskočila o viac než deväť percent až na 101,59 dolára za barel, zatiaľ čo americká ropa West Texas Intermediate stúpla na 95,97 dolára. Napätie zároveň zasahuje strategické ropné trasy v oblasti Perzského zálivu.
V reakcii na rastúce riziko nedostatku paliva prijímajú niektoré krajiny mimoriadne opatrenia. Austrália oznámila, že dočasne uvoľní normy kvality palív a umožní vyšší obsah síry, čo by mohlo zvýšiť dostupnosť paliva približne o 100 miliónov litrov mesačne. Nový Zéland zároveň zvažuje využitie starých zákonov, ktoré by v prípade zhoršenia situácie umožnili obmedziť používanie vozidiel. Obe krajiny sú silne závislé od dovozu ropy.
Medzinárodné firmy zatvárajú kancelárie
Situácia v oblasti Perzského zálivu zostáva napätá aj na mori. Podľa britskej námornej agentúry bol kontajnerový tanker zasiahnutý neznámym projektilom pri pobreží Spojených arabských emirátov, čo spôsobilo menší požiar na palube.
Iránske Revolučné gardy zároveň uviedli, že zasiahli kontajnerovú loď Express Rome a thajskú nákladnú loď Mayuree Naree po tom, čo vstúpili do strategického Hormuzského prielivu bez reakcie na varovania. Pri útoku na dva ropné tankery pri pobreží Iraku zahynul najmenej jeden člen posádky.
Vyhne sa svet ropnej kríze? Štáty začínajú uvoľňovať strategické rezervy, aby zmiernili dopad blízkovýchodného konfliktu
Útoky zasiahli aj energetickú infraštruktúru v regióne. Bahrajn oznámil, že terčom iránskeho útoku sa stali palivové nádrže v provincii Muharraq. V Saudskej Arábii armáda zachytila drony smerujúce k ropnému poľu Šajbáh, pričom len v stredu ich bolo sedem. Drony zasiahli aj palivové nádrže v prístave Salalah v Ománe.
Rastúce napätie vyvoláva aj reakcie finančných trhov a veľkých spoločností. Medzinárodné firmy vrátane Citigroup, Deloitte či PwC evakuovali alebo dočasne zatvorili kancelárie v krajinách Perzského zálivu po tom, čo Irán pohrozil útokmi na ekonomické ciele spojené s USA a Izraelom.
G7 odmietla zrušiť sankcie voči Rusku
Medzitým sa veľké ekonomiky snažia zmierniť dopady krízy. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) sa dohodla na najväčšom spoločnom uvoľnení ropných rezerv v histórii – až 400 miliónov barelov. Spojené štáty prispejú 172 miliónmi barelov zo strategických rezerv, pričom uvoľňovanie má začať budúci týždeň a trvať približne 120 dní.
Napätie má aj širší geopolitický rozmer. Skupina G7 odmietla zrušiť sankcie voči Rusku napriek turbulenciám na ropných trhoch. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že situácia na Blízkom východe „v žiadnom prípade neospravedlňuje zrušenie sankcií“.
Irán zároveň varoval, že je pripravený na dlhú vojnu, ktorá by podľa jeho predstaviteľov mohla „zničiť svetovú ekonomiku“. Poradca veliteľa Revolučných gárd Alí Fadaví vyhlásil, že Spojené štáty a Izrael musia počítať s možnosťou zdĺhavého konfliktu s globálnymi ekonomickými dôsledkami.
