Za jej otvorenie osem rokov bojovala známa aktivistka za ženské práva, 54-ročná Seyran Atesová. Mešitu Ibn Rušd-Goethe pomenovali po stredovekom moslimskom filozofovi a známom nemeckom básnikovi a humanistovi.
Medzi šiestimi obeťami je okrem iného majiteľ mäsiarstva či univerzitný profesor, ale aj otec dvoch detí, ktorý pracoval v oblasti informačných technológií, alebo otec troch dcér, pracujúci ako programovací analytik pre miestnu vládu.
Francúzsky minister vnútra spresnil, že úrady k tomuto kroku pristúpili na základe výnimočného stavu, ktorý v krajine platí od série teroristických útokov z roku 2015.
Minister vnútra Bernard Cazeneuve, ktorého portfólio zahŕňa aj náboženské záležitosti, už dostal poverenie vypracovať ‚nový model‘ vzťahu štátu a islamu.
Od vyhlásenia výnimočného stavu po útokoch v Paríži francúzska polícia uskutočnila razie v celkovo 2235 domovoch a budovách, vzala do väzby 232 ľudí a skonfiškovala 334 zbraní.
Na slávnostnom podujatí sa okrem kremeľského šéfa Vladimira Putina zúčastnili i turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, palestínsky líder Mahmúd Abbás, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev, čečenský vodca Ramzan Kadyrov či hlava ruskej Tatárskej republiky Rustam Minnichanov.
Mešitu otvorili v júli 1915 a mala slúžiť moslimským vojenským zajatcom. Tých žilo vo Wünsdorfe počas vojny asi 4000, pričom pochádzali z rôznych krajín.