Ostrov funguje na hranici svojich možností odvtedy, ako ho Spojené štáty v januári odstrihli od dovozu ropy a palív s cieľom dosiahnuť zmenu komunistického režimu.
Washington začiatkom roka využil domácu obžalobu na odôvodnenie zadržania a odvlečenia venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorý bol blízkym spojencom Havany.
Podľa kubánskeho prezidenta ostrov „nepredstavuje hrozbu“ pre USA ani pre iné krajiny, ale má „absolútne a legitímne právo brániť sa proti vojenskej agresii“.
Raúl Castro, ktorý prevzal prezidentský úrad po smrti svojho brata Fidela, dohliadal v roku 2015 na historický proces zbližovania s USA za Baracka Obamu, ktorý Trump neskôr zvrátil.
Ruskí energetickí experti upozorňujú, že obnovenie dodávok môžu mať pre Moskvu ekonomické aj politické dôsledky vrátane ďalšieho zhoršenia vzťahov s Washingtonom a zvýšeného rizika zadržania ruských tankerov Spojenými štátmi.
Komunistický režim, na ktorý platí americké obchodné embargo už od roku 1962, čelí hlbokej hospodárskej kríze sprevádzanej masívnymi výpadkami elektriny a nedostatkom palív, liekov a potravín.
Americký prezident podpísal exekutívne nariadenie, ktoré hrozí clami voči akejkoľvek „krajine, ktorá priamo či nepriamo predáva alebo inak poskytuje ropu Kube“.