Viacerí vysokopostavení diplomati Európy i Ruska v uplynulých mesiacoch varovali, že vojenské akcie a cvičenia podnikané jednotkami NATO a ruskej armády by mohli viesť k otvorenej konfrontácii.
Prezident Petro Porošenko upozornil na pretrvávajúce nebezpečenstvo vojenského útoku z východu. V tejto súvislosti označil za prioritu modernizáciu vojenskej techniky a vybavenia vojakov.
Útvar bude operovať bojovými lietadlami typu Su-30SM, Su-30M2, Su-35S, vrtuľníkmi typu Mi-8AMTSh a Ka-52, ako aj systémami protivzdušnej obrany typu S-300, S-400 a Tor-M2U.
Veliteľ operácie na znovuzískanie základne povedal, že je plne pod kontrolou síl verných jemenskému prezidentovi a desiatky húsijských povstalcov zahynuli alebo padli do zajatia.
Ruský prezident Vladimir Putin svojím nariadením reaguje na konflikt na východe Ukrajiny. Novými posilami chce zlepšiť výcvik a bojovú pripravenosť ruskej armády.
Krajina chce prostredníctvom zmien pacifistickej ústavy čeliť novým bezpečnostným výzvam vo východoázijskom regióne, predovšetkým rýchlemu vojenskému vzostupu Číny.
Zákon povolí občanom cudzích štátov uzavrieť kontrakt s armádou a bojovať v jej radoch aj pri operáciách proti proruským povstalcom na východe krajiny.
Fínsko zdieľajúce s Ruskom 1340 kilometrov dlhú pozemnú hranicu nie je členom NATO a ako jedna z mála krajín Európy ponecháva v platnosti povinnú vojenskú službu pre mužov.