Pozostatky v hrobke z čias pred Inkskou ríšou patria migrantom z 19. storočia, ktorí v juhoamerickej krajine pracovali a nesmeli byť pochovaní na katolíckych cintorínoch.
Vedci zatiaľ nevedia určiť, kto bol tvorcom týchto nástrojov. Až doteraz totiž za prvého primáta schopného vyrobiť nástroje z kameňa považovali človeka zručného.
Predstavitelia občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad a odborníci nechcú na Bratislavskom hrade garáže a obávajú sa aj o osud vzácnych pamiatok, čo sa tu našli.
Mešitu otvorili v júli 1915 a mala slúžiť moslimským vojenským zajatcom. Tých žilo vo Wünsdorfe počas vojny asi 4000, pričom pochádzali z rôznych krajín.
Podľa britského vedca Nicholasa Reevesa sa miesto posledného odpočinku slávnej egyptskej kráľovnej nachádza za stenou hrobky jej údajného syna Tutanchamóna.