Advokátska kancelária Ružička Csekes sa aj tento rok stala partnerom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v rámci rozvoja tzv. klinického právneho vzdelávania. Projekt Právnych kliník predstavuje inovatívny prístup k výučbe, ktorého cieľom je prepojenie teórie a praxe priamo vo vzdelávacom procese. V tomto zimnom semestri sa študenti venujú problematike start-upov.
Od apríla tohto roka má Slovensko v platnosti nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý do praxe priniesol niekoľko kľúčových zmien a nových povinností. Začiatkom októbra uplynula prvá zákonná lehota, dokedy mali všetky dotknuté subjekty podať Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) oznámenia o prekročení kritérií vo vzťahu ku každej vykonávanej službe. Straty z kybernetických útokov dosahujú priam galaktické hodnoty. Počet útokov rastie a ich riziko sa stále zvyšuje.
Či sa jedná o malú firmu alebo finančného žraloka, všetci sa musia mať na pozore pred novými verifikačnými udalosťami, ktoré môžu po 30.6.2018 skomplikovať proces obchodovania so štátom, vrátane poberania eurofondov. Prijímatelia finančných prostriedkov v hodnote nad zákonom stanovený limit 100 000 eur musia byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora (RPVS).
Vydavateľstvo EPRAVO Group s. r. o. v spolupráci s týždenníkom TREND vyhlásili včera víťazov 6. ročníka súťaže Právnická firma roka 2018. Advokátska kancelária Ružička Csekes už po šiesty raz získala prestížne víťazstvo v hlavnej kategórii Právnická firma – domáca advokátska kancelária. Rovnako tak si po šiesty raz odniesla prvenstvo aj v kategórii Verejné obstarávania. Víťazný hetrik kancelárie završuje prvenstvo v kategórii Právo obchodných spoločností.
Compliance, slovo, ktoré donedávna bolo známe iba v špecifických regulovaných sektoroch, akými sú bankovníctvo alebo poisťovníctvo, sa stále viac skloňuje aj pri iných odvetviach. Compliance je termín zaužívaný v podnikateľskom prostredí ako súbor opatrení, predpisov a postupov zabezpečujúcich súlad interných postupov alebo smerníc s legislatívnymi požiadavkami zákonodarcu pri súčasnom dodržiavaní vnútornej kultúry, spoločenskej zodpovednosti a etiky vo vnútri každej zo spoločností. Compliance zasahuje do všetkých procesov, ktoré pomáhajú podnikateľovi čeliť finančnému a reputačnému riziku. Každý podnikateľ má alebo je povinný určiť osobu, ktorá je za súlad s legislatívnymi požiadavkami vo vnútri firmy zodpovedná. Trendy, alebo skôr prognózy vývoja, existujú aj v tejto oblasti.
Register partnerov verejného sektora (RPVS) dostane svojich užívateľov na prelome rokov do patovej situácie. S blížiacim sa koncom roka – 31. decembra – je spojená povinnosť overenia identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorej účelom je preveriť a potvrdiť aktuálnosť údajov zapísaných v registri. Overenie identifikácie sa preukazuje súdu zaslaním oznámenia, ktoré však nie je možné súdu zaslať skôr ako 31. decembra. V praxi však nastane situácia, že deň po 31. decembri budú firmy automaticky so splnením povinnosti v omeškaní.
Príchodom nového európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov, tzv. GDPR, naberá ochrana osobných údajov v Európskej únii nový rozmer. Nejde len o zavedenie novej právnej úpravy, ale o úplne novú európsku koncepciu vnímania ochrany osobných údajov fyzických osôb. Filozofiou nového nariadenia je návrat k ochrane ľudských práv, a to nielen zamestnancov, ale všetkých, ktorých sa osobné údaje týkajú, či už ide o ich ľudskú dôstojnosť, právo na súkromný život a iné. Nariadenie pritom predpokladá zostavenie správnej formy ochrany osobných údajov primárne z pohľadu dotknutej osoby a nie z pohľadu ochrany podniku, a to môže mať na podniky zásadný dopad.
Hlavnými „benefitmi“ novely Obchodného zákonníka nie sú len opatrenia proti takzvaným bielym koňom či obmedzenia nekalých praktík firiem. Novela zasahuje do života podnikateľov viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Advokátska kancelária Ružička Csekes upozorňuje, že novela má dopad aj na slušné firmy: „Novela Obchodného zákonníka sa dotýka aj slušne a korektne podnikajúcich firiem. Radíme im, aby sa na povinnosti vyplývajúce z novely pripravili a rátali s tým, že niektoré zo zmien budú v praxi administratívne a procesne náročnejšie,“ hovorí Lucie Schweizer, partnerka kancelárie Ružička Csekes.
Čo nie je tajné, je verejné. Inak povedané, orgány verejnej správy a iné povinné osoby musia širokej verejnosti sprístupňovať informácie, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Ide o základný princíp zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý na Slovensku platí už vyše 17 rokov. Čo všetko tento zákon za obdobie svojej existencie priniesol a aké sú jeho nedostatky?