Vianoce dnes už nie sú o snehu za oknom a tichom očakávaní. Sú o zhone, o „musím mať“, o prázdnych pohľadoch cez obrazovky, kde sa ľudia míňajú bez dotyku. Sú o tom, že sa bojíme povedať „milujem ťa“, ale nebojíme sa kričať na neznámych ľudí v obchode.
Lebo Ježiško 2 - KOMENTÁR
A predsa…
V hĺbke duše stále cítime tu stáročia starú, detskú túžbu.
Tú, čo nás nútila stáť pri okne a šepkať: „Príď, prosím.“
Ježiško stále prichádza.
Nie ako zázrak, ale ako tichá slza v oku, keď sa po dlhom čase pozrieme sami na seba a vidíme, akí sme strhaní….unavení… osamelí…
A predsa ešte stále tu.
Tento Štedrý večer – prosím ťa:
Vypni všetko.
Vypni hluk a zhon vonkajšieho sveta, ktorý nás zabíja po kvapkách.
Sadni si k stolu.
Pozri sa na tých, čo sú vedľa teba.
A povedz im to, čo si roky nevedel povedať.
„Ďakujem, že si tu.“
„Prepáč, že som ťa zranil.“
„Milujem ťa.“
A keď sa to stane…
Keď sa ticho naplní smiechom a slzami…
Pocítiš to.
Ten pokoj, ktorý svet nedokáže ukradnúť.
Lebo Ježiško príde.
Nie preto, že sme dokonalí.
Ale preto, že sme sa konečne odvážili byť zraniteľní.
Svet sa zmenil.
Ale láska sa nezmenila.
A ona nás ešte stále môže zachrániť.
Krásne, pokojné a požehnané Vianoce.
Nech sa Vám vráti to, čo Vám chýba najviac:
Ty sám.
A my spolu. ❤️🎄
