BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) – Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila poľutovanie nad individuálnym prípadom zásahu do práv sťažovateľky – rómskej ženy, ktorá sa domáhala odškodnenia za násilnú sterilizáciu vykonanú v nemocnici v Prešove pred 11 rokmi a 8. novembra jej dal za pravdu Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Súd konštatoval porušenie práva ženy na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a tiež práva na ochranu súkromného a rodinného života a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie.
Verdikt berie Žitňanská na vedomie s tým, že ESĽP pri svojich záveroch identifikoval nedostatky v tom čase platnej právnej úpravy týkajúcej sa informovaného súhlasu a pri výkone sterilizácií.
Sterilizácia nebola politikou
„Zároveň nepotvrdil závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku, keď pri posudzovaní námietky sťažovateľky podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazujúceho diskrimináciu poznamenal, že dostupné informácie dostatočne nepreukazovali, že lekári postupovali pri výkone sťažovateľkinej sterilizácie v zlej viere, že ich správanie bolo úmyselne rasovo motivované alebo že sterilizácia v skutočnosti bola súčasťou všeobecnejšej organizovanej politiky,“ uviedla ministerka Žitňanská v stanovisku, ktoré je publikované na webovej stránke ministerstva spravodlivosti.
Ministerka zároveň poukazuje na skutočnosť, že nedostatky v tom čase platnej právnej úpravy, ktorá sa dotýkala informovaného súhlasu a pri výkone sterilizácií, viedli v roku 2004 k prijatiu novej právnej úpravy, zákona o zdravotnej starostlivosti.
„Týmto sa s účinnosťou od 1. januára 2005 zosúladili práva pacientov s medzinárodnými štandardmi, čím sa zabraňuje vzniku podobných situácií do budúcnosti,“ uviedla ministerka.
Áno alebo nie
Európsky súd vo verdikte z 8. novembra odmietol tvrdenie, že sterilizáciu bolo nutné vykonať zo „zdravotných dôvodov“, pretože sterilizácia nie je život zachraňujúci úkon, a k jej vykonaniu bol nevyhnutný informovaný súhlas sťažovateľky. „Podľa názoru súdu postup personálu prešovskej nemocnice nebol v súlade s princípmi rešpektovania ľudskej dôstojnosti, keďže jej nebolo umožnené prijať slobodné rozhodnutie,“ informovala vtedy agentúru SITA mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva.
„Spôsob, akým sa personál nemocnice choval, bol paternalistický, pretože v praxi neboli sťažovateľke ponúknuté žiadne možnosti, iba to, aby súhlasila s procedúrou, ktorú lekári považovali za vhodnú,“ uvádza súd vo svojom rozhodnutí.
Sterilizácia ťažko zasiahla do fyzickej integrity sťažovateľky, pretože bola zbavená reprodukčných schopností.
Lekársky personál podľa súdu tvrdo ignoroval právo na osobnú autonómiu a možnosť voľby. Európsky súd priznal sťažovateľke odškodnenie 31 000 eur a právo na náhradu nákladov. „Rozhodnutie súdu vítame, pretože súd potvrdil, čo Poradňa pre občianske a ľudské práva tvrdila od svojho založenia pred desiatimi rokmi, že rómske ženy boli v nemocniciach násilne sterilizované bez ich informovaného súhlasu. Sťažovateľka je jednou z rómskych žien, ktoré sa s týmto závažným porušením ich práv nezmierili a našli odvahu sa proti nemu postaviť,“ komentuje právna zástupkyňa sťažovateľky Vanda Durbáková.
„Tento prípad je významným prelomom v úsilí, ktoré vedie k vyrovnaniu sa s praxou násilných sterilizácií rómskych žien na Slovensku. Avšak ide len o vrchol ľadovca. Poradňa týmto vyzýva slovenskú vládu, aby konečne prestala popierať, že k násilným sterilizáciám na Slovensku dochádzalo, ospravedlnila sa všetkým obetiam tejto nezákonnej praxe a odškodnila ich,“ povedala vtedy Barbora Bukovská, právna zástupkyňa sťažovateľky.
„Verím v spravodlivosť a preto som podala na súd tento prípad. Je pre mňa nesmiernym zadosťučinením, že po toľkých rokoch súd uznal, že došlo k porušeniu mojich práv,“ hovorí sťažovateľka V. C., ktorej európsky súd priznal v konaní anonymitu.
Nerozumela, ale podpísala
Sťažovateľka bola sterilizovaná v nemocnici v Prešove 23. augusta 2000 pri pôrode jej druhého dieťaťa. „Ako je zrejmé z jej zdravotnej dokumentácie, krátko pred tým, ako bol jej pôrod ukončený cisárskym rezom, keď bola sťažovateľka v bolestiach a mala kontrakcie každé tri minúty, jej zdravotnícky personál dal do pôrodopisu podpísať, že žiada o sterilizáciu,“ hovorí Poradňa pre občianske a ľudské práva. Sťažovateľke povedali, že musí uvedenú žiadosť podpísať, inak pri ďalšom pôrode zomrie ona alebo dieťa.
Žena aj napriek tomu, že nerozumela, čo sterilizácia znamená, žiadosť podpísala, pretože mala veľký strach, že by pri ďalšom pôrode zomrela.
Sťažovateľka sa od roku 2004 domáhala na slovenských súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ospravedlnenia a odškodnenia, ale všetky jej žaloby boli zamietnuté.
V roku 2007 sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva, kde sa sťažovala na porušenie jej práv garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Európsky súd pre ľudské práva už minulý rok riešil prípad nezákonnej sterilizácie ôsmich rómskych žien. Súd vtedy rozhodol, že Slovensko porušilo práva týchto žien zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach, keďže nemali prístup k lekárskej dokumentácii týkajúcej sa sterilizácie, ktorej boli nevedomky podrobené. Tribunál prisúdil každej z ôsmich sťažovateliek 3 500 eur ako kompenzáciu za vzniknutú ujmu, ktorú im musel vyplatiť štát.