Slovensko čaká už tretie kolo konsolidácie verejných financií a najnovší balík, ktorý sa má uplatniť najmä v roku 2026, prináša ďalších 22 opatrení s plánovaným efektom 2,7 miliardy eur. Prvé dva konsolidačné balíky obsahovali spolu 35 opatrení v hodnote 4,7 miliardy eur.
Panel Vizionári
O konsolidácii a ozdravovaní verejných financií diskutovali štyria ekonomickí experti – vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavol Majher, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne Kooperativa Vladimír Bakeš, CEO Partners Group Holding SK Ján Müller a finančný analytik a pedagóg Pavel Škriniar.
Konsolidácia na úkor ekonomiky
Z pohľadu expertov z panelu Vizionári je konsolidácia nevyhnutná, ale dôležité je si uvedomiť, čo má riešiť. „Ide o tri zásadné problémy. Neustále navyšovanie deficitu, dlhu voči HDP a náklady, spojené s obsluhou tohto dlhu, ale ani jedna vlna konsolidácie to nevyrieši a ide o odkladanie nevyhnutného, kupovanie si času,” upozornil Ján Müller.
Aj v Poľsku narastá dlh podobne ako u nás, ale naši severní susedia ho majú podmienený investíciami do infraštruktúry a armády. Dôvod je tak nutné hľadať v zlom hospodárení s verejnými financiami. „U nás neexistujú reformy, neinvestujeme do infraštruktúry a tie peniaze doslova prejedáme,” varuje Müller a poukázal aj na štedrý sociálny systém.
Varovný prst nám podľa neho ukazuje ekonomika, ktorá je jedným z hlavných zdrojov príjmu štátu. Tvoria ju podnikateľské subjekty, ktoré pod ťarchou zaťaženia prinášajú do štátneho rozpočtu stále nižšie príjmy.
„Ak vám pre vyššie dane ostane menej, tak nemáte toľko prostriedkov na investície či zlepšovanie. Dostali sme sa do bludného kruhu, kedy vyššie dane brzdia rozvoj firiem, ktoré by mohli v budúcnosti priniesť dodatočné príjmy pre rozpočet,” skonštatoval Vladimír Bakeš.
Nelichotivá prognóza demografickej krivky
Dôležitý pohľad na konsolidáciu sa naskytol aj z hľadiska demografie, a to na základe zvyšovania počtu osôb v post-produktívnom veku.
Slovensko je podľa indexu závislosti momentálne na úrovni 3 a to znamená, že na jedného seniora pripadajú traja ľudia v produktívnom veku. „Za 20 rokov budeme na dvojke, čo sú dvaja ľudia v produktívnom veku na jedného seniora a neskôr pôjdeme nižšie, to dno bude na 1 až 1,5 a to sa bavíme o horizonte 40 rokov,” varuje Pavol Majher.
Pavol Škriniar upozornil, že financovanie prvého piliera, ktorý je u nás nosičom dôchodkov, aspoň pri súčasnom vnímaní, nedokáže generovať viac peňazí, ako sa vyzbiera. „Systém potrebuje oporné body v druhom a treťom pilieri, hovorí.
Stav prvého piliera tak otvára tému diverzifikácie dôchodkových príjmov.„Hovoríme o kombinácií prvého, druhého a tretieho piliera, pre porovnanie, britský penzista zabezpečuje svoj dôchodok zo 17 rôznych zdrojov príjmov,” doplnil Müller.
Poistný sektor pod odvodovým tlakom
Ohlásené septembrové konsolidačné opatrenia tiež zvýšili daň z neživotného poistenia aj odvod z PZP z ôsmich na 10 percent a poisťovne to vnímajú ako ďalšiu záťaž.
„Komerčný poistný sektor je stále viac zaťažovaný, je stále pod silným daňovo-odvodovým tlakom a je jasné, že spoločnosti, ktoré spravujú tieto daňovo-odvodové aktíva, musia všetky náklady započítať do ceny služieb,” uviedol Vladimír Bakeš.
V čase, keď rastie počet škôd, najmä v dôsledku extrémnych prejavov počasia, je poistenie jedným z mála nástrojov, ktoré dokážu chrániť ľudí, podniky aj verejné financie. Slovensko pritom v rámci Európskej únie dlhodobo vykazuje nízku mieru poistného krytia a vysoký počet nepoistených vozidiel zvyšuje systémové riziká.
Okrem systémových rizík otvára aj otázku motivácie a mentality podobných subjektov. „Ak zvyšujeme dane na cigarety a alkohol, je to príjem do štátneho rozpočtu. Dávame tým najavo že ide o nežiaduce správanie. Ak zvyšujeme dane a odvody na ekonomicky úspešné podniky a jednotlivcov, aký odkaz im dávame?,” pýta sa Müller.
Výzva na zmenu mentality
Podľa expertov je dôležitým faktorom zmena myslenia voličov, ktorí momentálne uprednostňujú svoje vlastné potreby.
„Keď má dôchodca poberať dôchodok najbližších 15 rokov, nebude ho poberať nižší, než je dnes. Na druhej strane mladí sa pozerajú na situáciu v štýle, nemôžem si kúpiť nehnuteľnosť, nemôžem zabezpečiť rodinu, takže si budem užívať dnešok. To znamená, že nebude budovať žiadne rezervy a budovanie ostáva na pracujúcich, teda strednej generácií,” dodal Škriniar.
Následná zmena mentality u oboch skupín a zníženie odlivu práce schopnej populácie do zahraničia môže stav zlepšiť. Otázkou však zostáva či sa tak stane a aké ďalšie faktory môžu celý chod konsolidácie dodatočne ovplyvniť.
>>> Rozhovor SITA s Ivanom Miklošom
