BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) – Poslanci strany Smer a vláda donútili dôchodkové správcovské spoločnosti k výpredaju akcií a rizikovejších cenných papierov v čase, keď to bolo najmenej výhodné pre sporiteľov. Ako ďalej uviedol exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, pripravili tým sporiteľov o dobré výnosy v čase, keď trhy zažívajú 40 a viacpercentné zhodnotenie. Podľa prepočtov Občianskeho združenia Sporiteľ tým napáchali škodu vo výške viac ako 2,5 miliardy korún, čo je takmer 84 milióna eur. Prvá pomoc, aby sa zastavila škodlivosť legislatívnych zmien v druhom pilieri, je podľa Kaníka vrátenie sa k pôvodnému návrhu vládnej novely, ktorý rátal s investičným horizontom sledovaného obdobia 60 mesiacov. V súčasnosti je to len šesť mesiacov.
Po prijatí novely výnosy podľa Kaníka prudko klesli a ostávajú na úrovni konzervatívnych fondov. Občianske združenie Sporiteľ simulovalo tri rôzne situácie. Ak by nenastal zásah štátu do spôsobu upravenia investičného horizontu jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností, rozdiel medzi súčasnou hodnotou a simulovanou hodnotou by bol takmer 3 %. Ako pokračoval Kaník, keby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli dodržiavať svoje investičné profily a mohli rozdeľovať investície do akcií, do dlhopisov a do ďalších nástrojov peňažného trhu, tak by tá situácia bola ešte lepšia pre sporiteľov a za 30 rokov by získali o 651 eur viac. V prípade tretej simulácie, keby využili na maximum legislatívne možnosti, ktoré im umožňujú investovať do akcií až 80-percentným podielom, by bolo zhodnotenie veľmi výrazné. „Nemyslím si, že by naozaj k tomuto prípadu mohlo dôjsť, ale ilustruje, ako výrazne môžu akciové trhy rásť,“ skonštatoval Kaník. Realizovaním tejto možnosti by dôchodkové správcovské spoločnosti pre budúceho dôchodcu získali 1 952 eur.
Príčinou výpredaja akcií v druhom dôchodkovom pilieri sú podľa ekonómov predovšetkým dve zmeny v legislatíve prijaté v tomto roku. Vyplýva to z nedávnej ankety inštitútu Ineko, ktorej sa zúčastnilo 22 odborníkov predovšetkým z mimovládnych organizácií a bankového sektora. Od začiatku tohto roka sa obmedzili investície do fondov, ktoré sú viazané na burzové indexy. Druhá zmena účinná od 1. júla zaviedla porovnávanie výnosov jednotlivých dôchodkových fondov v šesťmesačných intervaloch a doplácanie prípadných strát z tzv. garančného účtu a z vlastných zdrojov dôchodkových správcovských spoločností. Dvanásť z oslovených ekonómov si myslí, že uvedené zmeny v legislatíve sú jedinou príčinou výpredaja akcií. Tento faktor bol rozhodujúci aj podľa celkových výsledkov ankety, keďže ekonómovia mu v priemere prisúdili až 94-percentnú váhu. Zvyšných 6 % možno podľa nich prisúdiť zmenám v investičnej stratégii dôchodkových správcovských spoločností, ktoré s uvedenými zmenami v legislatíve nesúviseli.
Na základe novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa od 1. júla tohto roka znížili poplatky, ktoré sporiteľom v druhom pilieri účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Pôvodný poplatok za správu dôchodkového fondu sa od júla znížil z 0,065 % na 0,025 % z čistej mesačnej hodnoty majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde. Pribudne poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však budú môcť správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku budúceho roka. Až vtedy totiž uplynie polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa bude sledovať zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde bude najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi.
Súčasťou novely zákona sú aj ustanovenia zaväzujúce správcov penzijných úspor k doplneniu majetku fondu z vlastných zdrojov v prípade, ak fond v sledovanom období dosiahol negatívny výnos. „Dôchodkové správcovské spoločnosti tak v snahe minimalizovať riziko dopĺňania majetku potrebovali znížiť volatilitu svojich portfólií, čomu prispôsobili ich štruktúru,“ konštatuje centrálna banka. Uvedené vysvetlenie podľa NBS podporuje aj fakt, že preskupovanie portfólií od začiatku apríla korešponduje s dátumom schválenia novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. „V prvých troch mesiacoch tohto roka nedochádzalo v štruktúre majetku k významným zmenám,“ upozorňuje NBS.
SITA