BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY) – Slovensko pred desiatimi rokmi, krátko pred atentátom na srbského premiéra Zorana Džindžiča, ukrylo údajného významného člena srbského podsvetia Ljubišu Buhu, zvaného Čume – prvého korunného svedka v histórii Srbska.
Buha vtedy chcel vypovedať pred srbskými vyšetrovateľmi, ale v domovine mu išlo o život a skrýval sa v zahraničí.
„Pri prepojenosti srbských bezpečnostných zložiek s mafiou by Čumeho návrat do Srbska znamenal jeho likvidáciu,“ napísal v blogu Palko.
Podrobnosti o okolnostiach tejto operácie, ktorá sa už spomínala v zahraničných médiách, teraz opísal vtedajší slovenský minister vnútra Vladimír Palko vo svojom blogu na webovom portáli týždenníka .týždeň.
Palko opisuje, ako koncom februára 2003 súhlasil s prosbou srbskej strany, aby u nás mohli ukryť Čumeho, ktorého by vypočul ich vyšetrovateľ.
Pár dní potom ho prevzala slovenská polícia a 5. marca 2003 pricestoval na Slovensko špeciálny prokurátor Jovan Prijič a začal s výsluchom. Skončil ho po šiestich dňoch a okamžite odcestoval z Bratislavy do Belehradu, kde dorazil 12. marca nad ránom. V ten istý deň, o 12:25 vystrelil zástupca Legiju plukovník Zvezdan Jovanovič na srbského premiéra, keď vchádzal do budovy vlády.
Červené barety na mieste atentátu
Zoran Džindžič dostal zásah do srdca a zomrel na mieste. V blízkosti miesta činu sa pohybovalo viac ako desať členov jednotky špeciálnych operácií JSO, známej ako Červené barety a mafiánskeho Zemunského klanu. Jovan Prijič okamžite prevzal vyšetrovanie vraždy. Vláda vyhlásila výnimočný stav.
V rámci bezpečnostnej megaakcie Šabľa pozatýkali tisíce ľudí, v prestrelke polícia zastrelila šéfa Zemunského klanu Dušana Spasojeviča a jeho zástupcu Mile Lukoviča. JSO bola rozpustená, viacerých príslušníkov zatkli. Niektorí boli istý čas na úteku, Legija sa vzdal polícii v roku 2004.
V roku 2007 špeciálny súd vyniesol verdikt v kauze zavraždenia srbského premiéra a odsúdil dvanásť ľudí na vysoké tresty väzenia. Legija dostal štyridsať rokov, spolu s trestami za iné kauzy je odsúdený na viac ako sto rokov.
Palko pripomína, ako bývalý srbský premiér Zoran Džindžič ohlásil, že rok 2002 bude rokom boja proti organizovanému zločinu. Predtým jeho kabinet Červené barety toleroval. Jeho vláda pripravila zákon o špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre pre boj s organizovaným zločinom a o korunnom svedkovi. „A v roku 2002 došlo v belehradskom prostredí ku konfliktu, ktorý rozhodol, kto sa stane prvým srbským korunným svedkom v histórii,“ dodáva Palko.
Podnikateľ Ljubiša Buha alias Čume sa nepohodol s vedením vplyvnej zložky srbskej mafie Zemunského klanu, ktorému šéfoval Dušan Spasojevič. Čume v auguste 2002 prežil pokus o atentát a potom v jeho podniku nastražili výbušný systém príslušníci jednotky špeciálnych operácií JSO, známej ako Červené barety.
Tie viedol na vrchole svojej kariéry Milorad Ulemek, zvaný Legija – bývalý lupič, ktorý pôsobil vo francúzskej cudzineckej légii, neskôr bol v paramilitaristickej zložke Arkanovi tigri Želka Ražnjatoviča – Arkana. Ulemek – Legija so Zemunským klanom úzko spolupracoval.
Divoký Balkán
Ľudia z JSO spočiatku fyzicky likvidovali politických oponentov bývalého politického lídra Juhoslávie Slobodana Miloševiča, napokon však po páde jeho režimu práve JSO zohrala dôležitú úlohu pri zadržaní a vydaní Miloševiča do Haagu.
Neskôr Džindžičova politika extradícií do Haagu mnohým členom JSO prekážala, hrozba vydania sa týkala i ich, boli totiž členmi paramilitaristických srbských štruktúr.
„Čume bol človek, o ktorom si netreba robiť žiadne ilúzie, ale určite mal toľko rozumu, aby vedel, že ak sa má ešte niekedy v Srbsku cítiť bezpečne, tak sa musí spojiť s vládou,“ konštatoval vo svojom blogu Palko.
Spomína aj to, ako 24. januára 2003 prinieslo populárne rádio B92 šokujúce Čumeho vyhlásenie: „Mám dôkazy, že Dušan Spasojevič a Legija uniesli Miroslava Miškoviča a ešte asi 5 – 6 osôb a spáchali asi tridsať vrážd. Som pripravený dosvedčiť to. Sú zodpovední i za atentát v Budve. … Atentátu na Ibarskej magistrále sa zúčastnili Legija a Bracanovič.“
Ulemek a JSO v októbri 1999 na Ibarskej magistrále zavraždili štyroch spolupracovníkov vtedy najvýznamnejšieho opozičného politika Vuka Draškoviča. Obeťou mal byť Draškovič, ale ten prežil. Pokúsili sa ho zavraždiť aj v roku 2000 v Budve. O tri dni po Čumeho vyhlásení Legija zverejnil svoj otvorený list, v ktorom adresoval vláde tieto slová: „Odpočítavajú sa vám posledné dni, vy, čo sa zahrávate s našimi osudmi“. V liste spochybnil Čumeho obvinenia.