BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) – O slovensko-maďarský plynovod prejavilo záujem v rámci záväznej fázy Open Season viacero spoločností z piatich krajín. “Najväčší záujem trhu o prepravné kapacity bol zaznamenaný pre obdobie prvých piatich rokov, s najvyššou rezervovanou kapacitou na úrovni viac ako 4 milióny metrov kubických denne. Prepravné kapacity boli objednávané na desaťročné obdobie,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Eustream Danica Beharková.
„Môžeme povedať, že projekt prepojenia medzi tranzitnými plynovodmi Slovenskej republiky a Maďarska je životaschopný a ekonomicky uskutočniteľný. Okrem toho má silnú politickú podporu v obidvoch krajinách, ako aj v Európskej komisii. Sme presvedčení, že projekt bude základným kameňom severno-južného koridoru v regióne V4 a prispeje k posilneniu celoeurópskej energetickej bezpečnosti,“ zdôraznil predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain.
Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia medzi Poľskom, Slovenskom a Maďarskom. Ako informovala Beharková, firma Eustream už podpísala s poľským prevádzkovateľom prepravnej siete spoločnosťou GAZ-SYSTEM tzv. Letter of Intent v súvislosti s ďalším kľúčovým prvkom severno-južného koridoru. „Obe spoločnosti sa v dokumente zaviazali, že budú analyzovať možnosti prepojenia plynovodov, ktoré prevádzkujú,“ konštatovala Beharková.
Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom podpísala slovenská spoločnosť Eustream a maďarská firma FGSZ v júni minulého roka. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti.
Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco, South Stream alebo terminál na kvapalný zemný plyn (LNG) v Chorvátsku. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.
