BRATISLAVA 25. marca (WEBNOVINY) – Spomienka na udalosť spred 25 rokov vyvrcholila vernisážou Sviečková manifestácia 25. marca 1988 , ktorú organizoval Ústav pamäti národa. Výstava bude na Bratislavskom hrade inštalovaná do 20. mája.
Záujemcovia môžu vidieť výstroj zasahujúcich policajtov, dobové vysielačky, dokumenty a prečítať si na paneloch infoároch, ktorí rozhodli o policajnom zásahu.
ÚPN zároveň pripravil viaceré akcie v priestoroch Bratislavského hradu. Spomienka na zhromaždenie veriacich sa začala vedeckým seminárom s historikmi zo Slovenska aj Česka. Sviečková manifestácia mala podľa predsedu ÚPN Ondreja Krajňáka význam nielen pre veriacich, ale aj pre celú spoločnosť.
„Veriaci i neveriaci ľudia ukázali celému svetu zmysel odporu. Bojovali za náboženské a občianske práva v spoločnosti. Napriek vplyvu totalitného štátu sa s odvahou, so sviečkou v ruke a modlitbou na perách postavili proti režimu a ukázali gesto viery, odvahy a statočnosti,“ povedal pre agentúru SITA Krajňák.
V priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave zase odhalili Múr nenápadných hrdinov.
Prvé tabule na múre patria popredným osobnostiam tajnej cirkvi na Slovensku Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu. V priestoroch školy sídli aj Múzeum zločinov a obetí komunizmu. Odhalenie múru iniciovalo občianske združenie Nenápadní hrdinovia, ktoré stojí aj za vznikom múzea.
Technické problémy znemožnili otvoriť priestor múzea. Slovensko tak ani po dnešnom dni nebude mať fungujúce Múzeum zločinov komunizmu. „Vo svete zvyčajne na vznik takéhoto múzea iniciatívu vyvinie štát. U nás iniciatíva štátnych orgánov zlyhala. My to zatiaľ robíme po kroku na dobrovoľníckej báze,“ povedal dnes pre agentúru SITA František Neupauer z občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia.
Obrazom: V Bratislave sa spomínalo na Sviečkovú manifestáciu
Na Sviečkovú manifestáciu sa pred 25 rokmi chystal aj rektor vysokej školy sv. Alžbety Vladimír Krčméry, ale na námestie sa nedostal. „V deň manifestácie som končil službu v Limbachu, keď prišiel za mnou môj referent zo Štátnej bezpečnosti s Volgou. Povedal mi: Súdruh doktor vy máte také túlavé topánky a nie je dobré, aby ste zablúdili po ceste z jednej služby na druhú na miesto, kam nemáte,“ spomína v rozhovore pre agentúru SITA Krčméry s tým, že príslušníka ŠtB sa hneď pýtal, či má dnes aj ďalšiu službu.
„Áno, súdruh riaditeľ vám dal ďalšiu službu na Kramároch, aby ste sa nevyskytli tam, kde sa nemáte vyskytovať,“ bola podľa Krčméryho odpoveď tajného policajta.
Video: Zásah polície počas sviečkovej manifestácie
Odporúčame:
Kardinál Korec ukázal na Sviečkovej manifestácii odvahu
Šoféri striekačiek na Sviečkovom pochode dostali montérky
Na manifestáciu prišlo 2000 ľudí, tisíce boli v priľahlých uličkách
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.
Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.
Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá.
Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov – Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu.
Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
