BRATISLAVA 24. mája (WEBNOVINY) – Skončili sa tretie slovenské voľby do Európskeho parlametu. Brány volebných miestností sa zatvorili o 22:00.
Počet poslancov z každého členského štátu EÚ stanovuje Zmluva o pristúpení k EÚ a z nej vyplýva, že Slovensko v EP zastúpi 13 zo 751 budúcich členov europarlamentu.
O slovenské kreslá v europarlamente sa uchádzalo rekordných 29 politických strán a koalícií. Poslancom EP za Slovensko chcelo byť 333 kandidátov, z toho 81 žien.
Všetko o voľbách do Európskeho parlamentu sa dočítate –––>>> TU
O tom, kto sa napokon dostane do europarlamentu, mohlo rozhodovať približne 4,4 milióna oprávnených voličov v 5946 volebných miestnostiach (okrskoch). Možnosť začať voľby skôr využili v obci Lazany v okrese Prievidza, kde sa hlasovanie v tamojšej jednej volebnej miestnosti začalo o hodinu skôr, o 6:00. Aj tu však museli hlasovať do 22:00.
Ústredná volebná komisia dostala 12 podnetov na porušenie moratória. Porušiť zákon počas volieb mala údajne aj televízia.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu zahlasoval krátko po 7:00 premiér Robert Fico. Svoj hlas do urny vhodil v jednej z bratislavských škôl. Neskôr odvolil aj prezident Ivan Gašparovič s manželkou Silviou.
Obyvateľ sídliska Luník IX tvrdí, že len málo Rómov vie, o aké voľby v sobotu ide. Odráža sa to aj na volebnej účasti na košickom sídlisku, ktorá je zatiaľ nízka.
Obyvatelia žilinskej mestskej časti Považský Chlmec volia svojich zástupcov do europarlamentu aj napriek tomu, že slovenskí europoslanci im nechceli pomôcť v boji proti skládke odpadu. Napokon uspeli až po oslovení Európskej komisie.
Niektorí nevedeli, ako majú voliť
Voliči vyberali jednu nimi preferovanú kandidačnú listinu. Prekvapením pre jednu zo zapisovateliek ÚVK bolo, že „mnohí ľudia žiadali o vysvetlenie ako majú voliť, lebo sa k nim dostala informácia, že si môžu vybrať a zakrúžkovať ľubovoľných dvoch kandidátov“.
Chmelová upozornila, že vo voľbách do Európskeho parlamentu sa volila politická strana. Hlasovací lístok voliči nemuseli upravovať. Ak tak spravili, na hlasovacom lístku politickej strany uprednostnili zakrúžkovaním dvoch kandidátov, ktorých by chceli vidieť v parlamente.
Priebežné výsledky nebudú
Priebežné výsledky volieb do Európskeho parlamentu zákon zverejniť neumožňuje. „Skôr tieto výsledky zverejniť nemôže žiadny členský štát, aby sa nenarušil priebeh volieb v tých štátoch, kde sa ešte hlasuje,“ zdôraznil pre agentúru SITA riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel. Štatistický úrad preto priebežne o výsledkoch volieb informovať
nebude.
Keďže zákon nedáva štatistikom možnosť zverejňovať priebežné výsledky hlasovania, ktorá však pri všetkých ostatných voľbách na území Slovenska je, informácie o eurovoľbách budú na internete dostupné až v nedeľu o 23:00.
„S ÚVK sme sa dohodli, že keď bude mať štatistický úrad výsledky spracované, to očakávame zajtra (nedeľa, pozn. redakcie) doobeda niekedy medzi 10:00 a 11:00, Ústredná volebná komisia podpíše zápisnicu o výsledkoch, ale výsledky budú zverejnené až večer,“ priblížila postup Ľudmila Benkovičová.
Po 23:00 sa výsledky objavia aj na dvoch internetových adresách, na webstránke Štatistického úradu SR a na externej webstránke. Budú tam všetky výsledky „cez úroveň Slovenska, obvodov, okresov a obcí. Nebudú tam jedine výsledky okrskov, tie dodáme so 48-hodinovým posunom“, informovala Benkovičová.
Viac možno nájsť na oficiálnej webstránke Európske voľby 2014 Elections2014.eu/sk.
Holandská euroskeptická strana skončila vo voľbách štvrtá
Komplikácie v eurovoľbách, strana sa sťažuje na TA3
Len 14 z 333 kandidátov do europarlamentu zverejnilo majetok
Voliť mohli aj cudzinci
Právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky mali občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov a mali na Slovensku trvalý pobyt. Voliť tiež mohli občania SR, ktorí nemali trvalý pobyt na Slovensku a ani v ďalšom členskom štáte EÚ, ak sa v deň volieb zdržiavali na území Slovenska.
Napokon voliť zástupcov Slovenska v europarlamente mohli aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov.
V tomto roku podľa Chmelovej požiadalo 33 občanov EÚ o dopísanie do zoznamu voličov na našom území. Najviac – desať z nich je Poliakov, nasledovalo osem Talianov, sedem Nemcov, ale aj traja Česi, štyria občania Veľkej Británie a jeden občan Maďarska. Tí, ktorí boli dopísaní do voličských zoznamov v minulosti, v nich ostali a nebolo ich viac ako 100. Spolu teda mohlo o našich poslancoch v EP hlasovať v sobotu 24. mája približne 130 cudzincov.
Naši občania trvalo žijúci v inom členskom štáte EÚ zas mohli využiť možnosť hlasovať o budúcich poslancoch EP z krajiny, kde žijú. Do piatka ministerstvu vnútra zo zahraničia nahlásili 2283 občanov SR, ktorí sa pre voľby do EP zapísali do voličských zoznamov v inom členskom štáte EÚ tento rok. Keďže tak mohli spraviť naši občania aj pri predošlých dvoch voľbách do EP, bude tento počet vyšší.
Moratórium platilo aj pre eurovoľby
Až do skončenia volebného dňa, v sobotu 24. mája do 24:00, platí volebné informačné moratórium. Počas trvania volebného moratória je zakázané vysielať alebo zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo koalíciách v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom v rozhlasovom vysielaní a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí.
V deň volieb bolo tiež zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Podľa zapisovateľky ÚVK Evy Chmelovej sa volebné komisie – okrskové ani obvodné nemôžu vyjadrovať o priebehu voľby, teda ani o počte voličov.
Eurovoľby u nás doteraz charakterizovala nízka volebná účasť, v roku 2009 prišlo k urnám 19,64 percenta oprávnených voličov, v roku 2004 ich prišlo 16,96 percenta. V oboch prípadoch to bolo najmenej zo všetkých členských krajín EÚ.