Tretina oslovených trpí nadváhou a celkovo 41 percent ľudí v prieskume priznalo, že počas uplynulých dvoch rokov pribrali. Vyplýva to z prieskumu VšZP, ktorý vypracovala spoločnosť 2muse.
Zapojilo sa do neho 617 rodičov detí vo veku šesť – 18 rokov. Pandémia mala za následok aj prírastok na váhe najmä u detí vo veku deväť až 11 rokov. O výsledkoch prieskumu informovala Ivana Štefúnová z Oddelenie komunikácie VšZP.
Nárast počtu detí so zvýšenou hmotnosťou
Nárast hmotnosti počas obdobia pandémie potvrdila aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Elena Prokopová. Odborníčka priblížila, že pri návrate detí do ambulancií na preventívne prehliadky, zaznamenali výrazný nárast počtu detí so zvýšenou hmotnosťou, zvýšil sa výskyt detí s chybným držaním tela, skoliózou, s poruchami zraku.
Evidovali tiež väčší počet detí s hraničným alebo zvýšeným tlakom krvi či zvýšenými hodnotami hladiny cholesterolu v krvnom sére. Podľa lekárky sa zmenili aj stravovacie návyky detí, a to k horšiemu, keďže deti mali počas pobytu doma voľný prístup do chladničky, k sladkostiam, k sladeným nápojom.
Štefúnová poukázala na to, že pri sumárnom hodnotení životného štýlu sa o ňom pozitívne vyjadrilo 22 percent respondentov. Prieskum potvrdil aj to, že správanie a zdravie detí je výrazne ovplyvnené rodičmi, ich správaním a postojmi. Pokiaľ majú rodičia váhu pod kontrolou, darí sa udržiavať optimálnu hmotnosť aj ich deťom. Z opýtaných sa však zdravo stravujú dvaja z desiatich, pričom deti sú na tom ešte o niečo horšie.
Zvýšená konzumácia zdravých jedál počas lockdownu
„Rodičia sa na jednej strane prikláňajú k tvrdeniu, že sa v ich domácnostiach počas lockdownov zvýšila konzumácia zdravých jedál (čerstvá zelenina a ovocie), a naopak, znížila sa konzumácia tých nezdravých. Na druhej strane však väčšina opýtaných priznala, že počas bežných pracovných dní stravu neriešia, obyčajne zjedia to, čo majú po ruke,“ konštatovala Štefúnová s tým, že to isté tvrdia rodičia aj o deťoch. Ide najmä o mladých v období puberty (12 – 14 rokov), ktorí konzumujú všetko, na čo majú chuť bez toho, aby sa obmedzovali.
Prieskum tiež ukázal, že pandémia má za následok prírastok na váhe najmä u detí vo veku deväť až 11 rokov. „Dôvodom môže byť aj fakt, že viac ako dve tretiny detí vo všetkých vekových kategóriách mali zatvorené krúžky a pandémia tak prehĺbila pasívne trávenie voľného času,“ vysvetlila Štefúnová. Za alarmujúce označili, že 21 percent detí vo veku šesť až 18 rokov sa nevenuje žiadnej športovej aktivite. Navyše, krúžky a mimoškolské aktivity za uplynulé dva roky trvalo opustili najmä mladí vo veku od 15 do 18 rokov. Štefúnová poznamenala, že pasívne trávenie voľného času je príznačné aj pre dospelú populáciu. Približne tretina Slovákov totiž športuje len zriedkavo alebo nikdy.
Pandémia zredukovala správny pohybové návyky
VšZP evidovala, že vlani, v porovnaní s rokom 2020, narástol počet jej poistencov liečených na obezitu o 10 percent. Dostupné dáta ukazujú, že kým v detskom a tínedžerskom veku dominuje ako rizikový faktor obezita, v dospelosti sa pridávajú postupne ďalšie, ako je vysoký krvný tlak a po 40-tke aj poruchy metabolizmu tukov a cukrov.
Keďže pandémia výrazne zredukovala správne pohybové návyky, čo sa prejavilo nárastom rizikových faktorov viacerých chronických ochorení, poisťovňa sa rozhodla spustiť edukačno-preventívny program Pohyb je zdravý. Pri jeho tvorbe sa inšpirovali podobnými zdravotno-výchovnými kampaňami napríklad v Holandsku a vo Fínsku.
Generálny riaditeľ VšZP Richard Strapko uviedol, že cez stránku www.pohybjezdravy.sk chcú zvýšiť dostupnosť relevantných informácií o zdravom životnom štýle, ako aj dostupnosť správneho pohybu. Na stránke sú k dispozícii tréningové programy pre celú rodinu, texty od odborníkov o zásadách vyváženého stravovania, jedálničky upravené pre potreby aktívnych ľudí a ďalšie tipy pre zdravší život. „Zdravie a starostlivosť oň by mali patriť na popredné priečky našich hodnotových rebríčkov. Čísla a skúseností dokazujú, že najlepšou cestou je podpora prevencie a pohybu. V minulosti sa tejto téme venovala oveľa väčšia pozornosť nielen v školách, ale aj v domácnostiach,“ podotkla riaditeľka odboru marketingu a komunikácie VšZP Dominika Šulková s tým, že v súčasnosti sa to podľa nej nedeje.