Ako vnímate fakt, že priaznivci FC Liverpool z celého sveta vás zvolili za najlepšieho hráča tohto slávneho anglického klubu v nedávno skončenej sezóne 2011/2012?
Keby mi pred štyrmi rokmi niekto povedal, že po štyroch sezónach budem podľa fanúšikov v Liverpoole najlepším hráčom, povedal by som, že sa určite zbláznil (smiech). Určite by som mu toto vôbec neuveril (smiech). Veď už iba ten prechod z ruského Petrohradu do anglického Liverpoolu bol neuveriteľný skok v mojej futbalovej kariére! Po tomto prestupe z Ruska do Anglicka bolo všetko okolo mňa úplne nové, na všetko som si musel zvykať, učiť sa. Musel som sa adaptovať nie iba na iný štýl futbalu, ale aj iný spôsob života. Bolo to fakt ťažké.
V čom to bolo pre vás nové, veď aj ruský Petrohrad, kam ste prišli z Trenčína, patril k známym európskym veľkoklubom, mal významné úspechy aj v ruskej lige, aj v niekdajšom Pohári UEFA, ba dokonca aj v Superpohári, ktorý Zenit v sezóne 2007/2008 vyhral? Aj to bol ohromný skok v živote mladého futbalistu zo slovenských pomerov?
Najskôr bolo veľmi náročné aklimatizovať sa v anglickom prostredí vo všeobecnosti. Zorientovať sa v jednej z najlepších svetových futbalových súťaží. Veľmi náročné bolo získať si u môjho nového zamestnávateľa potrebný rešpekt a dôveru nových spoluhráčov (dlhá odmlka). A ťažké to bolo aj v prípade fanúšikov. Ich súčasnú priazeň vnímam ako veľkú poctu, ktorú si veľmi vážim, ale zároveň aj ako veľký záväzok do budúcnosti! Jedno ide s druhým… Som veľmi rád, že v súčasnosti – v tomto pre mňa naozaj priaznivom období – mám rešpekt a dôveru hráčov, fanúšikov i všetkých ľudí, ktorí pracujú v našom klube. To je naozaj krásne.
Okrem trofeje pre najlepšieho hráča tímu, o ktorej rozhodlo hlasovanie fanúšikov na internete, čo sa nepodarilo žiadnemu Slovákovi pred vami, o rešpekte voči vám – ako hráčovi a futbalistovi – svedčí aj skutočnosť, že ste na niektoré zápasy Premier League a Curling Cupu nastupovali aj s páskou kapitána…. Slovák Škrtel kapitánom slávneho FC Liverpool! To znie hrdo a veľmi pekne. Je to tak?
Samozrejme. Bolo to pre mňa veľké vyznamenanie! Nie je každodennou záležitosťou, aby v tradičných a najslávnejších anglických kluboch boli kapitánmi legionári z krajín bývalého východného bloku. A už vôbec nie zo Slovenska! To je tiež pocta, aká sa Slovákovi vo Anglicku často nedostáva! Mne sa to v tejto sezóne 2011/2012 podarilo dvakrát. Do dvoch zápasov som mužstvo viedol ako kapitán! V minulej sezóne 2010/2011 to bolo v stretnutí Európskej ligy UEFA 2010/2011.
Fanúšikovia i novinári vás vyhlásili za najlepšieho hráča Liverpoolu, čo svedčí o tom, že sezóna sa vám vydarila. Čo vám však chýbalo k úplnej spokojnosti, aby ste mohli povedať, že uplynulý ročník Premier League bol ako z veľkej knihy?
cenenie pre najlepšieho hráča je nádherná vec! Veľmi si to vážim. Som šťastný, že som túto poctu dostal. Hovorím to veľmi úprimne. Absolvoval som väčšinu ligových zápasov, a dosť sa mi v nich aj herne darilo. To bolo dobré. To ma potešilo. Lenže futbal je v prvom rade kolektívna hra! Jednotlivec vo futbale nedokáže zachrániť hru celého mužstva. Sám futbalista nevytrhne všetko z biedy! Nedokáže sám rozhodovať zápasy! Preto ma mrzí, že sme v Premier League skončili až na 8. mieste. Takže k úplnej spokojnosti mne osobne chýbali lepšie výsledky nášho mužstva v lige. Škoda, že najmä záver sezóny nám nevyšiel podľa našich predstáv. Samozrejme, mali sme aj smolu, niektoré zápasy sme prehrali iba o gól, alebo sme v zápase nepremenili vyložené šance. Najmä tých gólov mohlo byť viac. Potom by sa sezóna určite inak hodnotila.
Čím si vysvetľujete fakt, že ste s dobrými výkonmi nevydržali až do ligového finišu? Že športová forma i futbalová šťastena váš tím opustili práve pred úplným záverom sezóny?
Máte pravdu, záver sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. Hrali sme však na troch frontoch. Okrem náročnej ligovej súťaže, sme boli vo finále Curling Cupu, ktorý sme vyhrali, aj vo finále FA Cupu, kde sme podľahli FC Chelsea. Všetci vieme, že je veľmi ťažké bez väčšieho zaváhania odohrať štyridsať ťažkých zápasov v jednom kuse. Bez zaváhania to ani asi nejde. Opakujem ešte raz, výkony nášho tímu neboli také ako sme si pred sezónou predstavovali. Týka sa to najmä ligovej súťaže, kde sme skončili až na 8. mieste. Z tohto pohľadu sezóna nebola dobrá – a samozrejme v klube automaticky zavládlo rozčarovanie a sklamanie.“
Pri hodnotení sezóny ste spomenuli aj vaše vystúpenia v Curling Cupe a v FA Cupe. Jednu trofej z týchto dvoch pohárových pokusov ste predsa nedávno získali…
Nielen pre náročného diváka, ale aj pre vedenie nášho klubu je víťazstvo v Curling Cupe veľmi slabou náplasťou za konečný neúspech v lige. Ligová súťaž bola pre nás prvoradá! Nedosahovali sme výsledky také, aké mali byť a preto aj konečné umiestenie v tabuľke nie je dobré, čo si teraz všetci veľmi jasne uvedomujeme.“
Hráčsky máte za sebou najlepšiu ligovú sezónu. Bola taká aj v súkromí?
Isteže. V októbri minulého roka sa nám narodil synček Matteo. Náš osobný život s priateľkou Barborkou tým nabral úplne iný smer. Dnes sa všetko točí okolo malého. On je teraz stredobodom našej pozornosti (smiech). Jemu sa venujeme, ako sa najlepšie vieme (smiech).
Veľa sa hovorí o vašom možnom prestupe z Liverpoolu. Noviny často píšu, že je to téma týchto dní. Čo je na tom pravdy? Ako tieto správy vnímate, ako sa k ním staviate?
Povedal by som, že zatiaľ ide o nejaké šumy. Žurnalisti v Anglicku, ale nie iba tam, veľmi radi predbiehajú vývoj (smiech). Nič také som nepovedal. Naozaj nie. Z mojej strany aktivita v tomto smere nebola. Nepožiadal som klub o uvoľnenie. A nedostal som ani žiadnu konkrétnu ponuku. Nič – a od nikoho – nemám na stole! Navyše, s klubom mám platnú zmluvu do roku 2014. Aj keď vo futbale je dobré riadiť sa známym porekadlom ´Nikdy nehovor nikdy´. To vo futbale platí dvojnásobne. Ale na druhej strane musím povedať, že keď sa v novinách objavili určité správy, že by som mal z FC Liverpool odísť, mal som príjemný pocit z toho, keď mi chalani v kabíne hovorili, aby som neodchádzal, aby som si prestup rozmyslel. Že by boli radi, keby som v mužstve zostal. Také tvrdenia človeka potešia, dodajú mu chuť do života i tréningu (smiech).
Takže zatiaľ v týchto dňoch po sezóne je na obzore iba jeden na sto percent pripravený prestup – do stavu manželského?
Áno. Keď je to už von, je zbytočné to už ďalej tajiť (smiech). Hovorím, novinári všetko zistia. S Barborkou budeme mať svadbu 16. júna v kaštieli v Červeňanoch. Takmer všetko je už pripravené, zostáva dokončiť iba nejaké drobnosti. Svadobný oblek už mám kúpený, teraz ešte potrebujem k nemu zohnať vhodnú košeľu, aby to spolu ladilo (smiech).
To v praxi znamená, že po náročnej sezóne si vôbec neoddýchnete – a namiesto futbalových povinností vám pribudli rodinné?
Nie je to až také zlé (smiech). Svadbu vybavuje moja agentúra spolu s Barborkou. Ja iba prídem na obrad a poviem áno (smiech). Tak som si to pre seba zariadil (smiech). Bude to malá svadba. Pozvali sme asi 60 – 70 ľudí, rodinu a najbližších. Pôvodne sme uvažovali o veľkej svadbe, na ktorú by sme pozvali spoluhráčov z Anglicka a ďalších kamarátov, s ktorými som v minulosti hrával futbal. Ale prišli sme na to, že by to bolo dosť zložité. Ťažko by sme to mohli zorganizovať najmä po logistickej stránke. Medzi prítomnými svadobčanmi by bola prekážkou najmä komunikácia, keďže z našich dvoch rodín minimum ľudí rozpráva po anglicky. Preto sme sa rozhodli pre malú slovenskú svadbu a keď sa s Barborkou vrátime do Anglicka, zorganizujeme nejakú väčšiu párty pre ostatných kamarátov z klubu a z futbalového prostredia. To už bude taká slávnosť pre všetkých našich kamarátov a známych.
Aká bola vaša reakcia na odvolanie hlavného trénera Kennyho Dalglisha a aký máte názor na medializované angažovanie nového trénera Roberta Martineza z Wiganu?
V tejto veci sa pokúsim byť úprimný. Určite by som nehovoril pravdu, keby som povedal, že ma odvolanie trénera prekvapilo! Tlak na Kennyho Dalglisha zo strany vedenia klubu i jeho priaznivcov bol ohromne veľký. Klub pred uplynulou sezónou minul veľa peňazí na posily, ale naše ligové výsledky nezodpovedali minutým peniazom! Investície do nových hráčov sa vôbec nevrátili! Preto vedenie odvolalo trénera. Jeho predčasný koniec v našom klube ma mrzí. Vychádzal som s ním dobre, mal som jeho dôveru. Dal mi šancu pravidelne nastupovať v stretnutiach. Ale ako som už povedal, výsledky neboli adekvátne investíciám. Pokiaľ ide o nového trénera alebo manažéra, doteraz sa v Anglicku skloňovali rôzne mená. Sám som zvedavý, kto to napokon bude. Nech to bude ktokoľvek, ako hráč ho budem plne rešpektovať a budem sa usilovať, aby som mohol ďalej pravidelne hrávať. To je všetko, čo ja môžem k tejto téme povedať. Pevne verím, že zmena prinesie očakávané dobré výsledky.
Martin, keď sa na Slovensku ligovému klubu nedarí, fanúšikovia prestanú na jeho stretnutia chodiť. Bojkotujú jeho zápasy, tribúny sú poloprázdne. Ako to bolo v Liverpoole, keď mužstvo nemalo také úspechy, aké si vedenie i fanúšikovia želali?
Musím zodpovedne povedať, že napriek neuspokojivým ligovým výsledkom sme na každom stretnutí mali vždy plný štadión! Fanúšikovia dokonca za nami cestovali aj na ihriská súperov. V tomto smere stoja fanúšikovia za mužstvom. Ale boli aj zápasy, v ktorých vyjadrili svoju nespokojnosť s výkonmi a výsledkami a ukázali nám hráčom svoj hnev. Vtedy to bolo už trochu iné – už to bolo oveľa veselšie (smiech).
Čo hovoríte na to, že Premier League po veľkej dráme a prakticky v nadstavenom čase posledného majstrovského zápasu celej sezóny nakoniec predsa len vyhral Manchester City – a až druhý v tabuľke skončil slávnejší klub z tohto mesta – Manchester United?
Ak mám byť úprimný, som rád, že ligu vyhralo City a nie United! Rivalita medzi FC Liverpoolom a Manchestrom United je už dlhé roky povestná – a je naozaj obrovská. Typicky anglická. To sa slovami nedá dosť dobre vysvetliť. To treba jednoducho zažiť. Teraz, keď je titul vo vitríne City, je to pre nás oveľa menšie zlo, ako keby sa z titulu radovali hráči United. Takto je to pre nás veľmi dobre. V tomto smere sme v Liverpoole spokojní (smiech).
Ale určite nie ste spokojní, že FC Everton skončil v tabuľke vyššie ako vy? Už vám to priaznivci mestského rivala dali pocítiť, že uplynulú sezónu mali úspešnejšiu, že boli lepší?
Našťastie, my sme v Liverpoole dlho po skončení sezóny neboli. Rýchlo sme cestovali domov na Slovensko, takže nás to obišlo (smiech). Som naozaj rád, že teraz tam nie som. Som rád, že som mimo Anglicka… Lebo určite by nám to pripomínali na každom kroku. To by sa s nimi nedalo vydržať. Veľmi im narástol hrebienok (smiech). Už dávno sa nestalo, aby Everton bol v tabuľke vyššie ako Liverpool.
Vychutnal si vás aspoň váš reprezentačný kolega Ján Mucha, ktorý je brankárom Evertonu?
Nie, ani on nestihol. Poviem pravdu, telefonoval mi hneď po skončení sezóny, ale radšej som nezdvihol mobil. Ani neviem, čo chcel odo mňa. Ale radšej som ten hovor neprijal. Zatajil som sa (smiech). To by zasa bolo rečí (smiech).
Ako ste prijali novinku z tábora slovenskej reprezentácie, že A-tím SR od prípravného stretnutia s Poľskom v Klagenfurte (0:1) budú teraz v pozícii rovnocenných trénerov viesť Stanislav Griga a Michal Hipp?
Samozrejme, pre nás je to teraz niečo nové, nezvyčajné, nevyskúšané. Tréner Hipp už dlhé roky dokazuje svojou prácou, že je dobrým trénerom. Šancu, ktorú teraz pri mužstve dostal, si plne zaslúži. Je to ocenenie jeho doterajšej práce. Trénera Grigu osobne nepoznám, nebol som s ním v kontakte. Takže k nemu sa nemôžem nejako fundovane vyjadriť. Môžem ho hodnotiť len podľa práce, ktorú robil u nás alebo v Českej republike. O jeho kvalitách najlepšie hovoria výsledky, ktoré dosiahol s hráčmi v Liberci, v Sparte Praha a najmä v Senici. Určite je to veľmi dobrý odborník, ktorý futbalu rozumie. Ako hráč má za sebou tiež úspešnú kariéru. Tak isto aj tréner Hipp. Pevne verím, že im to spolu bude dobre fungovať. A nie iba im dvom, ale v podstate nám všetkým, ktorí budeme v slovenskej reprezentácii. Dúfam, že aj vďaka ich práci bude nasledujúca kvalifikácia o postup na MS 2014 v Brazílii pre nás oveľa úspešnejšia ako tá predchádzajúca na EURO 2012 v Poľsku a na Ukrajine.
Prečo ste chýbali spomínanej trénerskej dvojici v ich prvých prípravných zápasoch s Poľskom v Klagenfurte a s Holandskom v Rotterdame?
Hneď po skončení sezóny som musel podstúpiť operáciu nosa. Vyrovnávali mi v ňom poškodenú prepážku a čistili mi ho. Boli to nejaké pozostatky minulých zranení, ktoré som pri futbale utrpel. Mal som s ním už dávnejšie problémy. Teraz mi to dávali do poriadku. Lekári mi nariadili pokoj. Celé dva týždne som nemohol robiť žiadnu fyzickú aktivitu, aby som sa nezadýchal a minimálne šesť týždňov si musím na nos dávať väčší pozor. Nesmiem s ním prísť do žiadneho kontaktu (smiech). Preto by pre mňa bolo zdravotným rizikom nastúpiť v týchto dvoch prípravných stretnutiach. Ak by išlo o dôležitý kvalifikačný zápas, možno by sa v krajnej núdzi dalo uvažovať hrať v maske alebo s nejakým krytom nosa. Ale to som ani neskúšal, ani sa mi to nepáči. Je to nezvyk. Neviem ako by som s tým vyzeral (smiech). Radšej teraz počas prestávky a dovolenky sa chcem dať maximálne zdravotne dokopy, aby som bol pripravený na novú sezónu, v ktorej nás čakajú veľmi dôležité kvalifikačné zápasy.
Počas úspešného účinkovania slovenských hokejistov v záverečných dňoch svetového šampionátu ste boli spolu s budúcou manželkou Barborkou častým objektom televíznych kamier a novinárskych fotoaparátov, ktoré vás našli priamo v helsinskom hľadisku. Kedy ste sa do Helsínk vlastne vybrali?
Hokejistov sme sa rozhodli osobne ísť povzbudzovať hneď vtedy, ako vo štvrťfinále vyhrali nad Kanadou 4:3 a postúpili do semifinále s Českom. Tento súboj sme už videli na vlastné oči v Helsinkách. Vstupenky sme si cez kamarátov zohnali nie iba na semifinále a na súboj o 3. miesto, ale potom neskôr priamo v Helsinkách sme si zadovážili aj vstupenky na finále. Bol to fantastický zážitok. Ja som už pred semifinále s Českom novinárom v Bratislave povedal, že vyhráme 4:2. Fakt som veril, že budeme o dva góly lepší ako Česi. Aj sme boli. Ale presný tip mi nevyšiel (smiech).
Tip, že Chára a spol. vyhrajú nad Čechmi o dva góly, vás pasuje za znalca aktuálnych hokejových pomerov a rozloženia síl. Kde a s kým ste sledovali ich spanilú jazdu od základnej skupiny až po váš odchod do Helsínk? Aký ste fanúšik? Ako ste prežívali ich stretnutia v základnej skupine a potom vo vyraďovacej fáze svetového šampionátu?
Všetky ich zápasy som videl v televízii. Dokonca štvrťfinále Slovensko – Kanada som pozeral doma iba s malým Matteom, lebo Barborka niekde odišla… To boli nervy! Ja som veľmi impulzívny fanúšik! Pri stave 2:0 pre nás sme obaja od radosti skákali ako pojašení. Roztrhal som si pri tom aj tričko (smiech). Keď Kanada vyrovnala na 3:3 znechutene som vyhodil obed… Vôbec mi nechutilo jesť. Tak som bol nahnevaný na celý svet. Keď dal Handzuš v 3. tretine víťazný gól na 4:3, opäť sme od šťastia skákali (smiech). Hovorím, ja som veľmi impulzívny fanúšik. Ja pre šport dokážem vyvádzať rôzne ešte divokejšie kúsky (smiech).
S ktorými hokejistami si najviac rozumiete? S ktorými sa poznáte a ste kamaráti?
Najviac s Andrejom Sekerom. Tiež je rodákom z Prievidze. Keď sme boli mladší, bývali sme spolu na internáte. Vtedy sme chodili do športovej školy. Futbalisti a hokejisti boli spolu. Keď som hral za Trenčín, skamarátil som sa s mojimi vrstovníkmi, ktorí hrali hokej za Duklu. Z tých čias sa poznám s bratmi Hossovcami, s Brankom Radivojevičom, Tomášom Kopeckým a ďalšími ´duklákmi´. Poznám sa však aj s ďalšími chlapcami. Tak isto veľmi dobre poznám kondičného trénera Romana Švantnera, s ktorým už dávnejšie spolupracujem na silových tréningoch počas letnej prípravy. Futbalisti a hokejisti v Trenčíne tvorili veľmi dobrú partiu. Pamätám si na nich veľmi dobre a oni na mňa (smiech).
Pripravil Štefan Žilka
